Pravoslávna Veľká noc vyvrcholila v Jeruzaleme obradom zapálenia Svätého ohňa

Chrám stojí na mieste, ktoré väčšina kresťanov uctieva ako Golgotu, kde bol podľa Nového zákona ukrižovaný Ježiš Kristus. Rituál vyvrcholil krátko po 13.00 h SELČ, keď jeruzalemský pravoslávny patriarcha Teofil III. po prečítaní modlitieb zostúpil do podzemnej hrobky, odkiaľ následne vyšiel s dvoma zväzkami horiacich sviečok. Každý zväzok obsahoval 33 sviečok, symbolizujúcich vek Ježiša, keď bol ukrižovaný.

Obrad sa každoročne vykonáva už 1600 rokov, čím je zrejme najstaršou nemennou kresťanskou liturgiou na svete, uviedol na svojom webe Český rozhlas.
      

Rituál sa začína okolo poludnia, keď do chrámu vstúpia izraelskí predstavitelia, symbolizujúci Rimanov z Ježišovej doby. Vnútri vojdú do edikuly (menšia sakrálna stavba), kde sa podľa tradície nachádza Ježišov hrob, a skontrolujú, či v nej nie je nič, čím by bolo možné zapáliť oheň. Keď vylúčia možnosť podvodu, edikulu zapečatia. Až potom vstúpi do hrobky jeruzalemský patriarcha s dvoma zväzkami nezapálených sviec. Keď opäť vyjde, sviečky horia - veriaci to považujú za zázrak - a svetlo je odovzdané patriarchom arménskej a koptskej cirkvi a potom aj zhromaždeným veriacim.
      

Tak sa stalo aj tento rok, pričom tisíce veriacich čakajúce vo vnútri a v blízkosti kostola jasali, keď uvideli oheň. Ľudia v dave si potom od sviečok zapálili vlastné pochodne, takže chrám sa zaplnil svetlom, napísala agentúra DPA. Oheň sa potom roznesie do rôznych kostolov v Jeruzaleme a po celom svete, kde sa použije pri bohoslužbách na Veľkonočnú nedeľu, na ktorú kresťania oslavujú Ježišovo vzkriesenie.
      

V západnej Európe je obrad Svätého ohňa takmer neznámy. Uvidieť ho na vlastné oči túžia státisíce pravoslávnych kresťanov, ale iba hŕstka získa každý rok povolenia. Tie sa prideľujú podľa počtu veriacich cirkví, ktoré Chrám Božieho hrobu spravujú - s výnimkou rímskokatolíckej, ktorá sa obradu od 13. storočia nezúčastňuje.