BRATISLAVA - Daňové priznanie, ktoré musí každá firma povinne podať k 31. marcu, či po predĺžení lehoty k 30. júnu, je kľúčovým dokumentom, ktorý sumarizuje celoročné hospodárenie a zároveň určuje daňovú povinnosť. Aby si firma ušetrila problémy a pokuty zo strany Finančnej správy, je nevyhnutné sa vyhnúť zbytočným chybám. Daňová partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton Silvia Hallová identifikovala na základe skúseností desať najčastejších chýb, ktoré firmy robia pri vypĺňaní daňových priznaní. Tí, ktorý daňové priznanie za rok 2019 ešte nepodali pre pandémiu nového koronavírusu, by tak mali spraviť najneskôr do 2. novembra 2020.
1. Zahraničná DPH-čka je daňovým výdavkom len po splnení podmienok
„V prípade, že slovenské firmy uskutočňujú nákupy tovarov alebo služieb s uplatnenou zahraničnou DPH, odporúčam evidovať túto zahraničnú DPH analyticky podľa jednotlivých krajín. Firmy si takto môžu na konci roka hneď vyhodnotiť, či prekročili minimálnu hranicu zahraničnej DPH za krajinu viac ako 50 eur a mali by požiadať o vrátenie tejto dane na Slovensku najneskôr do 30.9. nasledujúceho roka,“ radí Hallová.
Zároveň by mali zaúčtovať výnos z vrátenia zahraničnej DPH. Ak tak neurobia, táto zahraničná DPH je daňovo neuznateľná.
„Firmy často analyticky neevidujú zahraničnú DPH, nevedia následne na konci roka zistiť, či prekročili minimálnu výšku na vrátenie, a tým sa vystavujú aj daňovému riziku,“ uviedla odborníčka.
Výnimkou je zahraničná DPH do 50 eur za jednu krajinu, pri ktorých nemožno žiadať o vrátenie DPH, a tým pádom ide automaticky o daňový náklad.
2. Podmienka zaplatenia vybraných nákladov
Zákon o dani z príjmov definuje vybrané druhy výdavkov ako je napríklad nájomné hmotného majetku, licenčné poplatky, výdavky na právne či daňové poradenstvo a provízie, ktoré sú daňovo uznateľné až po zaplatení.
Firmy by si mali preto pred skončením zdaňovacieho obdobia skontrolovať saldokonto záväzkov. Ak ich chcú zahrnúť do daňových nákladov a znížiť si daňovú povinnosť za daný rok, je potrebné ich uhradiť do konca zdaňovacieho obdobia.
“Ak ich uhradia po uplynutí zdaňovacieho obdobia (v prípade zdaňovacieho obdobia zhodného s kalendárnym rokom po 31.12.), budú tieto výdavky uznané až v ďalšom zdaňovacom období v roku ich úhrady,“ vysvetlila Hallová.
Od 1. januára.2020 budú podmienke zaplatenia podliehať aj tzv. management services, čiže rôzne poradenské služby od materských spoločností alebo medzi spoločnosťami v jednej skupine.
3. Výrobné firmy a vysoký podiel nedaňových výdavkov na manká a škody
U mnohých výrobných firiem je možné vidieť vysoký podiel nedaňových výdavkov na manká a škody. Dôvodom je, že ich nemajú zanalyzované, teda nevedia, ktoré môžu zaradiť do výdavkov a ktoré nie. Výrobné firmy majú často v rámci výrobného procesu výdavky na tzv. scrap, inak povedané na nepodarky v rámci výrobného procesu.
„Ak by mali tieto firmy spracovanú internú smernicu, ktorá by definovala historické percento obvyklej nepodarkovosti v rámci výrobného procesu, ako aj mimoriadne nepodarky pri zábehu novej výroby alebo stroja, tieto náklady si môžu uplatniť ako daňovo uznateľné výdavky. Pretože iba tá časť nepodarkov, ktorá je nadpriemerná a neodôvodnená, sa považuje za nedaňový výdavok,“ hovorí špecialistka.
Doplnila, že vo výrobných firmách sa často stretávajú z chybovosťou skladovej evidencie. V jednej položke alebo sklade majú firmy manko a v druhej položke alebo sklade evidujú prebytok. Preto je nevyhnutné, aby si spoločnosti preverili, či išlo len o chybu skladovej evidencie a je možné tieto chyby započítať.
Mohlo by vás zaujímať: Stanovil sa nový dátum na podanie daňového priznania, odobrila ho aj prezidentka Čaputová
4. Nesprávne odpisovanie technického zhodnotenia dlhodobého majetku
Firmy často nerozlišujú medzi technickým zhodnotením dlhodobého majetku v priebehu odpisovania a takého technického zhodnotenia, ktoré je vykonané na plne daňovo odpísanom dlhodobom majetku.
„Pri aktuálne odpisovanom majetku sa uplatňuje vždy celoročný odpis, nie jeho pomerná časť podľa počtu mesiacov. Naopak, pri technickom zhodnotením plne odpísaného majetku sa podľa zákona o dani z príjmu hovorí o inom majetku a odpisuje sa pomerná časť vždy podľa mesiaca, v ktorom bol zaradený do majetku,“ vysvetlila Hallová.
5. Kumulovanie straty vs. prerušenie daňových odpisov: ktorý postup je výhodnejší a kedy?
Dlhodobo stratové firmy často kumulujú stratu v nádeji, že si ju budú môcť preniesť a započítať v neskoršom ziskovom období. Tu by si však mali uvedomiť, že daňové straty majú obmedzené obdobie na umorovanie.
„Podľa doterajších pravidiel sa môže daňová strata vykázaná do konca roka 2019 umorovať štyri nasledujúce roky rovnomerne. V takýchto prípadoch odporúčame klientom prerušiť daňové odpisy dlhodobého hmotného majetku (pozor, účtovne sa majetok odpisuje aj naďalej) a spustiť daňové odpisy až v tých rokoch, kedy spoločnosť dočerpala daňové straty,“ upozorňuje analytička.
Rovnako sa v stratových rokoch neoplatí ani tvoriť daňové opravné položky, ktoré spôsobia to, že daňová strata sa ešte viac prehlbuje.
6. Správny manažment pohľadávok
Slovenské firmy si zvykli pri vymáhaní nezaplatených pohľadávok kontaktovať externých alebo interných právnikov. „Častokrát sa nám však stáva, že tieto oddelenia nie vždy promptne komunikujú pri správe pohľadávok. Právnici rozhodnú o odpise/nevymáhaní/postúpení pohľadávok bez toho, aby sa zvážil aj finančný aspekt, najmä daňový,“ vraruje Hallová.
Rozhodne sa o odpise pohľadávky priskoro a následne sa zistí, že pohľadávka sa odpísala, avšak v danom čase ešte nebol nárok na daňovú uznateľnosť.
Alebo rozhodnú o postúpení pohľadávok za nízku hodnotu a následne sa preukáže, že to, čo firma dostala za postúpené pohľadávky, je ďaleko nižšie ako dodatočná daň z týchto odpísaných pohľadávok postúpením.
7. Pozor na transferové oceňovanie, finančníci ho kontrolujú najviac
Po DPH je druhým najčastejším objektom daňových kontrol transferové oceňovanie. To hovorí, že obchod medzi firmami musí byť zrealizovaný za rovnakých podmienok ako u nezávislých osôb bez ohľadu na ich prípadné majetkové či personálne prepojenie.
„Akýkoľvek výdavok medzi spriaznenými firmami musí byť trhovo porovnateľný, čiže zobchodovaný v reálnych trhových cenách. K týmto výdavkom musia mať firmy vypracovanú transferovú dokumentáciu, ktorá má preukázať trhové nastavenie cien,“ vysvetľuje Silvia Hallová.
8. Pozor na výšku daňového nákladu pri predaji osobného automobilu
Firmy by mali mať na pamäti, že pri predaji osobného automobilu je daňovým nákladom daňová zostatková cena uznaná len do výšky príjmu z predaja auta. Strata z predaja osobného automobilu teda nie je daňovým výdavkom.
Prečítajte si viac: Daňové priznania majú byť podané do 31. októbra tohto roka
9. Pozor na krátenie pri prenájme majetku
V prípade, že firmy prenajímajú majetok, tak daňový odpis tohto dlhodobého majetku je uznateľný len do výšky príjmov z prenájmu. "Z našej skúsenosti firmy častokrát zabudnú porovnať odpisy s príjmom z prenájmu," priblížila Hallová.
10. Duplicitné posudzovanie záväzkov po splatnosti
Vybrané výdavky podliehajú podmienke zaplatenia. Firmy by si preto mali túto skutočnosť evidovať, aby sa im nestalo, že výdavok najprv pripočítajú ako nedaňový a následne ho dodania ešte raz cez iné pravidlo v zákone o dani z príjmov.
"To sa môže stať ak firma bude napríklad o tri roky evidovať takýto záväzok v saldokonte neuhradených záväzkov, ktorý už bol nedaňový z dôvodu nesplnenej podmienky zaplatenia a dodania ho ešte raz cez iné pravidlo v zákone o dani z príjmov, ktoré hovorí o tejto povinnosti pri záväzkoch po lehote splatnosti viac ako 1 080 dní," uzavrela Hallová.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies