Pozostatky 46 albánskych vojnových obetí odovzdali rodinám

Pozostatky 46 albánskych civilistov zabitých srbskými silami počas vojny v Kosove v rokoch 1998-99 odovzdali ich rodinám. V pondelok o tom informoval šéf kosovského forenzného oddelenia Arsim Gerxhaliu. Podľa jeho slov ich pochovajú v stredu, na pätnáste výročie ich smrti. Zomreli pri dvoch separátnych akciách srbských síl na západe Kosova v marci 1999, len dva dni po tom, čo NATO spustilo svoju vojenskú kampaň. Jej cieľom bolo zastaviť útoky Srbska proti separatistickým etnickým Albáncom. Niektoré z obetí pochovali srbské sily na vojenskej leteckej základni pri srbskej metropole Belehrad s cieľom zahladiť zločiny. Ostatných našli v masových hroboch v Kosove. Vyše 1 000 ľudí ostáva stále nezvestných.

Srbsko si v pondelok pripomína 15. výročie začiatku leteckého útoku Severoatlantickej aliancie (NATO) proti režimu prezidenta vtedajšej Juhoslávie Slobodana Miloševiča. Intervencia spojencov, ktorá sa začala 24. marca, viedla na jednej strane k zastaveniu etnických čistiek zo strany srbských ozbrojených zložiek v Kosove, na druhej strane však pomohla k jednostrannému vyhláseniu Kosova za samostatný štát. Aliancia začala nálety 24. marca 1999 o 19:30 stredoeurópskeho času po tom, ako režim autokratického Miloševiča odmietol pristúpiť na mierovú dohodu, ktorá by ukončila tvrdé zákroky proti albánskym separatistom v Kosove. Útoky sa skončili 9. júna 1999 podpísaním dohody v macedónskom meste Kumanovo a prijatím Rezolúcie Bezpečnostnej rady č. 1244.