Poslanie dňa žien sa podľa odborníčky na Slovensku nenapĺňa

Môže za to aj historický vývoj, ktorý bývalému Československu v druhej polovici 20. storočia priniesol komunistické zriadenie preferujúce vlastný model obrazu ženy – matky, učiteľky, vedkyne či robotníčky, ale i obrankyne mieru či budovateľky svetlého zajtrajška. Po zmene režimu v roku 1989 stratili oslavy MDŽ svoj predošlý ideologický obsah. K ich „naplneniu zmysluplnými, politicky aktuálnymi ideami však nateraz nedochádza“, uviedla pre agentúru SITA Katarína Popelková z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied  (SAV). Vo všeobecnom vnímaní verejnosti je sviatok žien v súčasnosti najmä príležitosťou prejaviť pozornosť blízkej žene. 

Naproti tomu, „v Rakúsku, ktoré neprešlo etapou proletárskej diktatúry, je - v porovnaní s obsahom a formami známymi na Slovensku možno paradoxne - tento storočný ‚bradatý‘ sviatok, stále mladým. Je to živý termín v kalendári, spájaný s občianskou odvahou, nenásilným odporom, participatívnou demokraciou a rodovou rovnosťou“,  upozornila Popelková. Odborníci zo SAV v rámci etnologického štúdia MDŽ mapovali súčasné podoby sviatku v metropole susedného Rakúska, vo Viedni. Z ich skúmania podľa Popelkovej vyplynulo, že „deň žien sa tu stále považuje za príležitosť na verejnú diskusiu neriešených problémov a búranie stereotypov“ a sprevádza ho množstvo verejných podujatí. Pre MDŽ je podľa etnologičky stále aktuálna trojica nosných tém. Patrí medzi ne rovnoprávnosť v rodine i v profesii, mier ako boj proti násiliu na ľuďoch a téma tela a ženského sebavymedzenia. V prípade tretej témy ide najmä o otváranie dialógu o „údajne privátnych témach“ ako sú sexualita, reprodukcia, domáca práca, výchova detí, domáce násilie a predstavy o identite. 

Etnologička pripomína, že deň žien je pevne ukotvený v európskom kalendári významných dní už viac ako storočie a spája sa s bojom za rovnoprávne postavenie žien v spoločnosti vo všetkých oblastiach života. Vyhlásili ho členky Socialistickej strany Ameriky v roku 1909. Reagovali tak na štrajk amerických krajčírok, ktoré v roku 1908 bojovali za zrušenie desaťhodinového pracovného času a proti zlým pracovným podmienkam. 

Vyhlásenie 8. marca za Medzinárodný deň žien podporila v roku 1910 II. Medzinárodná ženská konferencia socialistických žien v Kodani. Nemecká socialistka Clara Josephine Zetkinová navrhla, aby sa zaviedol Medzinárodný deň žien na uznanie ich boja za práva žien všade vo svete. Od roku 1911, kedy sa po prvý raz oslavoval v Nemecku, Rakúsko - Uhorsku, Švajčiarsku  Dánsku a USA, patrilo medzi jeho ciele volebné právo žien. V rámci Rakúsko – Uhorska sa jeho oslavy konali v Bratislave, ako významnom robotníckom centre, už pred 1. svetovou vojnou, v roku 1914. Účastníci žiadali okrem iného aj všeobecné, rovné a tajné volebné právo, ktorého súčasťou sa malo stať i volebné právo žien. S oslavami MDŽ sa spája aj generálny štrajk robotníčok v cárskom Rusku 8. marca 1917. Ženy v čase 1. svetovej vojny vyšli do ulíc so žiadosťou o chlieb a mier. Krátko na to abdikoval cár a dočasná vláda dala ženám volebné právo. Štrajk sa konal podľa juliánskeho kalendára v poslednú februárovú nedeľu, teda podľa nášho - gregoriánskeho kalendára 8. marca. Po prvý raz ženy v Rusku oslavovali už v roku 1913. Keď bola v roku 1945 pri založení Organizácie spojených národov (OSN) podpísaná Charta OSN, bola oficiálne medzi základné ľudské práva zakotvená aj rovnoprávnosť všetkých ľudí, bez ohľadu na pohlavie. OSN oficiálne vyhlásila 8. marec za Medzinárodný deň žien až v roku 1975.