BRATISLAVA - Tajnosť hlasovania sa nielen v našej ústavnej teórii považuje za základný demokratický princíp. Má totiž voličovi zabezpečiť, že ho pri voľbe nebude nikto ovplyvňovať a súčasne nikto nezisťuje, ako volil. Počas dnešnej parlamentnej rozpravy k novele zákona o sudcoch a prísediacich to vyhlásil člen Ústavnoprávneho výboru NR SR Boris Susko (Smer-SD).
Práve zavedenie tajnosti hlasovania v Súdnej rade SR, ktorú presadil Smer-SD je dôvodom, prečo spomínanú novelu vrátil do parlamentu prezident SR Andrej Kiska. Hlava štátu žiada vrátiť spôsob hlasovania o personálnych otázkach na verejný, čo Smer-SD odmieta.
Susko upozorňuje, že ak je funkcionár zvolený verejnou voľbou, mohol by zneužiť svoje poznatky, kto hlasoval za neho a kto bol proti. "Na druhej strane je pri tajnej voľbe chránený voči tým, ktorí by chceli profitovať zo skutočnosti, že za neho hlasovali," argumentoval poslanec s tým, že v dejinách bol zneužívaný skôr princíp verejnej voľby.
Podľa jeho slov teda na podporu verejného hlasovania existuje jediný argument, a to verejná kontrola. "Argumenty proti - je tu riziko zneužitia poznatkov kto ako hlasoval a zvolený funkcionár je vydierateľní tými, ktorí za neho hlasovali a chcú profitovať," dodal.
Prezident poslancov žiada, aby ešte raz zvážili toto svoje rozhodnutie zaviesť v súdnej rade tajnú voľbu. Myslí si totiž, že pri súčasnom stave súdnictva na Slovensku by zachovanie verejného rozhodovania Súdnej rady SR bolo najlepším riešením. Prezident zdôraznil, že transparentnosť v týchto otázkach je spojená aj s plnením úloh verejnej kontroly súdnictva, ktoré podľa novely Ústavy SR zo 4. júna 2014 patrí do pôsobnosti Súdnej rady. Koncept otvorenej justície považuje Kiska za dôležitú súčasť úsilia o zlepšenie situácie.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies