Poslancov čakajú verejné obstarávania i Zákonník práce

Nezaradený poslanec Miroslav Beblavý spolu s kolegyňou Luciou Žitňanskou predložili ešte vo štvrtok podvečer k novele rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý by mal vylepšiť predloženú právnu normu. "Definovali sme štyri kritériá, ktoré by mal takýto zákon spĺňať, aby mal zmysel," povedal Beblavý. "Mal by identifikovať konečných užívateľov výhod, teda tých, ktorí skutočne profitujú z firmy. Nie tých, ktorí sú oficiálne napísaní ako vlastníci, lebo inak ide o prázdnu škrupinu," uviedol. Za druhé kritérium označil, že návrh by sa mal týkať obchodov so štátom, nielen verejného obstarávania. "Tretie kritérium je verejná kontrola. Návrh, ktorý neumožní verejnú kontrolu toho, či schránková firma odkryla toho, kto z neho profituje, nebude funkčný," tvrdí Beblavý. Ďalšie kritérium je podľa neho vymáhateľnosť, aby v prípade pochybností bolo možné sa tomu venovať. 

Vládny návrh podľa Beblavého nespĺňa žiadne z týchto štyroch kritérií a nebude účinný, ak prejde v tejto podobe. "Nehovorí o konečných užívateľoch. Hovorí síce o kvalifikovanej účasti a tá obsahuje len priamy podiel na riadení firmy. Neobsahuje tých, ktorí profitujú, hoci riadiace práva nemajú, čo je najčastejší prípad pri schránkových firmách v exotických lokalitách," upozornil poslanec. 

Nezaradený poslanec Daniel Lipšic uviedol, že vládny návrh nie je dôsledný. "V skutočnosti by neukázal, kto stojí za schránkovými firmami, maximálne by ukázal nastrčené figúry," tvrdí. Spolu s ďalšími poslancami Igorom Matovičom, Alojzom Hlinom a Ľubomírom Galkom tiež pripravili pozmeňujúci návrh. Firmy uchádzajúce sa o získanie verejnej zákazky by mali uvádzať konečného užívateľa výhod na základe potvrdenia banky. 

Na verejných obstarávaniach sa podľa návrhu vlády budú môcť zúčastňovať len spoločnosti so známou vlastníckou štruktúrou. O verejné zákazky sa nebudú môcť uchádzať firmy so sídlom v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nich majú účasť 10 % a viac, ani firmy, v ktorých majú uvedený podiel fyzické osoby s bydliskom v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať takúto účasť. Prístup k verejnému obstarávaniu budú mať zakázaný aj firmy, v ktorých majú verejní funkcionári, vrátane členov vlády a poslancov, podiel 10 % a viac. 

Po prerokovaní novely sa poslanci vrátia k prerušenej rozprave o novele Zákonníka práce. Návrh má sprísniť podmienky pre agentúrne zamestnávanie. Jednou zo zmien má byť od začiatku budúceho roka zavedenie princípu spoločnej zodpovednosti užívateľského zamestnávateľa a agentúry dočasného zamestnávania za dodržiavanie mzdových podmienok pracovníka. Agentúrny zamestnanec musí mať totiž rovnaké mzdové podmienky ako interný zamestnanec, ak obaja vykonávajú rovnakú alebo podobnú činnosť. Ak sa zistí, že agentúrny zamestnanec nie je rovnako odmeňovaný, tak zodpovednosť za doplatenie rozdielu bude nielen na agentúre, ale aj na užívateľskom zamestnávateľovi. 

Novela podľa poslankyne Jany Kiššovej (SaS) môže agentúry dočasného zamestnávania zlikvidovať. Ako uviedla vo štvrtok počas parlamentnej rozpravy, rezort práce a sociálnych vecí vychádza z predpokladu, že všetky agentúry podvádzajú, namiesto toho, aby ministerstvo hľadalo účinné spôsoby ich kontroly. Opozičná poslankyňa upozornila na to, že ak bude pracovný kódex obsahovať príliš veľa neprimeraných podmienok pre zamestnávateľov, tak pracovné miesta na Slovensku vznikať nebudú. 

Dopoludnia by poslanci mali hlasovať aj o novele zákona o zdravotnom poistení, ktorá zavádza odvodovú odpočítateľnú položku.