Poslancov čakajú návrhy z dielne rezortu dopravy

Návrh novely zákona o doprave na dráhach má za cieľ prebrať smernicu Komisie EÚ z 1. júna 2016, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady, pokiaľ ide o jazykové požiadavky, ktorej transpozičná lehota je do 1. júla 2016. „Transpozíciou predmetnej smernice sa zmierňuje požiadavka na úroveň jazykových znalostí pre rušňovodičov, ktorí zachádzajú iba do pohraničnej prechodovej stanice susedného členského štátu za predpokladu zavedenia dostatočných opatrení na zabezpečenie komunikácie medzi dotknutými rušňovodičmi a manažérom infraštruktúry,“ uvádza sa v dôvodovej správe ministerstva

Okrem toho poslanci prerokujú v prvom čítaní návrh novely zákona o elektronických komunikáciách. „Cieľom je stanovenie spoločných pravidiel v rámci EÚ na zabezpečenie rovnakého a nediskriminačného zaobchádzania s prevádzkou pri poskytovaní služieb prístupu k internetu a súvisiacich práv koncových užívateľov s dôrazom na ochranu koncových užívateľov a rešpektovanie zásady technologickej neutrality. Reformou v oblasti roamingu sa zriaďuje nový mechanizmus tvorby maloobchodných cien za regulované roamingové služby v rámci celej EÚ s cieľom zrušiť maloobchodné roamingové príplatky bez toho, aby došlo k narušeniu domácich a navštívených trhov,“ približuje ministerstvo dopravy.

Poslanci budú neskôr pokračovať aj v začatej rozprave k protischránkovému zákonu z dielne ministerstva spravodlivosti. Šéfka rezortu Lucia Žitňanská (Most-Híd) vníma novelu ako posun k transparentnosti obchodovania firiem so štátom. Opoziční poslanci však do druhého čítania predložili pozmeňujúce návrhy, ktoré by návrh novely zákona vylepšili.
Návrh podľa ministerky nastavuje latku transparentnosti veľmi vysoko aj v medzinárodnom meradle. Týkať sa podľa nej bude aj takých prípadov, akých sme boli svedkami v minulosti. Napríklad pri podobnej reštrukturalizácii ako v prípade Váhostavu sa budú musieť subjekty uplatňujúce si pohľadávky v sume vyše jeden milión eur zapísať do registra. Rovnako sa bude legislatíva vzťahovať aj na prípady, akým bola kauza Lemikon. V prípade, že si subjekty budú uplatňovať pohľadávky voči štátu, rovnako budú musieť byť do registra zapísané.

Opozícia má k návrhu protischránkového zákona niekoľko výhrad, a preto poslanci predložili pozmeňujúce návrhy. Nezaradený poslanec Miroslav Beblavý svojím pozmeňujúcim návrhom žiada zmeny v tom, aby napríklad aj držiteľ banského oprávnenia, zhotoviteľ geologických prác aj osoba pôsobiaca v energetike bola povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora najneskôr do 31. júla 2017. Povinnosť zapísať sa do registra by mali mať aj osoby pôsobiace v citlivých oblastiach, napríklad podnikatelia v energetike, vyberatelia mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a pri diaľničných známkach.

Poslankyňa Veronika Remišová z OĽaNO predložila pozmeňovací návrh, ktorý podľa nej umožňuje poskytnúť oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu ochranu. „Je na mieste, aby sa oznamovateľovi poskytlo všetko, čo inak patrí oznamovateľovi závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom,“ uvádza Remišová.

Predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák predložil pozmeňovací návrh, podľa ktorého by verejný obstarávateľ nesmel uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorý má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora. Tento zákaz by sa podľa neho nevzťahoval na rámcovú dohodu, ktorú uzatvárajú s verejným obstarávateľom výlučne dvaja alebo viacerí uchádzači, ktorí sú fyzickými osobami a ktorá sa týka poskytovania