Poslancov čakajú Mečiarove amnestie i doprivatizácia Slovak Telekomu

Kresťanskodemokratické hnutie sa o zrušenie Mečiarových amnestií snaží po siedmy raz. „Prečo? Lebo KDH na spravodlivosti záleží. Pokladáme to za kľúčový pilier spoločnosti, ľudia si zaslúžia právo a spravodlivosť,“ povedal predseda kresťanských demokratov Ján Figeľ. Návrh na zrušenie amnestií podpísalo 60 predkladateľov, teda poslanci všetkých opozičných strán. Figeľ si nemyslí, že zrušením Mečiarových amnestií by sa porušil princíp zákazu retroaktivity. „Treba sa vyrovnávať s krivdami minulosti, inak by sme ich tolerovali,“ konštatoval. 

Vládny Smer-SD zrušenie Mečiarových amnestií pravdepodobne ani teraz nepodporí. "Zotrvávame pri našom doterajšom postoji. Mečiarove amnestie boli nemorálne, ale prezident mal právo udeliť ich," uviedla pred časom pre agentúru SITA predsedníčka poslaneckého klubu Smeru-SD Jana Laššáková. Proti zrušeniu amnestií sa v minulosti staval aj predseda Smeru-SD Robert Fico s tým, že sú síce nemorálne, ale nezrušiteľné. Fico viacnásobne použil formulku, že ak udelenie amnestií Vladimírom Mečiarom bolo morálnym suterénom, ich zrušenie by bolo suterénom právnym. 

Diskutovať sa bude aj o zámere doprivatizácie majetkových účastí štátu a Fondu národného majetku SR (FNM) v spoločnosti Slovak Telekom (ST). „Je to zámer prevodu majetku štátu na iné osoby, kedy vláda v tomto materiáli odsúhlasila prevod spôsobom IPO, takzvanej ponuky na kapitálovom trhu. Druhý variant je samozrejme aj priamy predaj, ale prioritne budeme pretláčať kapitálový trh, aby cenu vygeneroval trh," povedal vo februári po rokovaní vlády minister hospodárstva Pavol Pavlis. Kabinet očakáva za predaj výnos približne jednu miliardu eur. Rezort financií podľa štátneho tajomníka Radka Kuruca dlhodobo presadzuje, aby sa získané prostriedky použili primárne na zníženie dlhu. 

Poslanci by mali definitívne rozhodnúť aj o používaní elektronických náramkov a ďalších technických prostriedkov predovšetkým pri domácom väzení, čo upravuje nový zákon o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami. Rezort justície plánuje spustiť pilotne projekt elektronického monitoringu osôb od 1. júla. V testovacej prevádzke budú do monitoringu zapojení aj figuranti z Policajnej akadémie a z Paneurópskej vysokej školy, ale aj odsúdení z otvorených oddelení, vysvetlil minister spravodlivosti Tomáš Borec. Projekt sa rozbieha vďaka 22 miliónom eur, ktoré získalo ministerstvo z eurofondov. Návratnosť sa pritom očakáva pomerne rýchlo, po šiestich rokoch, konštatoval šéf rezortu spravodlivosti. 

Sprísnenie trestných sadzieb pri trestných činoch sexuálneho zneužívania a obmedzovania osobnej slobody navrhuje v novele Trestného zákona poslankyňa za SaS Lucia Nicholsonová. „V súčasnosti čoraz častejšie rezonujú medializované prípady zneužívania detí, pri ktorých páchateľ vyviazol len s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody. Malo by byť povinnosťou zákonodarcu klásť zvýšený zreteľ na ochranu detí a obzvlášť prísne trestať páchateľov vyššie uvedených trestných činov,“ argumentuje Nicholsonová. Poslankyňa liberálov upozorňuje, že sadzby, predovšetkým ich dolné hranice, sú v Trestnom zákone nastavené príliš benevolentne, čím sa vytvára priestor, že dlhodobá práca policajtov a vyšetrovateľov je v mnohých prípadoch zmarená rozhodnutiami sudcov. 

V utorok dopoludnia čaká zákonodarcov hlasovanie o novom zákone o odpadoch, ktoré sa odložilo pre stovky pozmeňujúcich návrhov.