Poslanci z SaS navrhujú zrušiť povinnosť ľudí hlásiť ich pobyty v zahraničí

"Tí občania, ktorí budú chcieť, aby úrady o nich evidovali aj takéto informácie, budú aj naďalej môcť prechodný pobyt v rámci Slovenskej republiky či v zahraničí úradom ohlásiť. A úrady budú povinné tieto informácie vo vzťahu k nim evidovať. Tí občania, ktorí nemajú záujem informovať úrady o svojom prechodnom pobyte v rámci Slovenskej republiky alebo v zahraničí, už nebudú mať povinnosť takýto pobyt ohlásiť. Neohlásením takéhoto pobytu sa už nebudú dopúšťať priestupku a nebude im za takéto konanie hroziť sankcia v podobe pokuty. Úrady budú vo vzťahu k takýmto občanom evidovať iba adresu ich trvalého pobytu," konštatujú poslanci v dôvodovej správe k novele.

V súčasnosti za neohlásenie prechodného pobytu či pobytu v zahraničí na dobu dlhšiu ako 90 dní možno uložiť pokutu do 33 eur, podľa dôvodovej správy sa však pokuty reálne neukladajú.

Povinnosť ohlásiť svoj pobyt v zahraničí vyvolala v minulosti značnú verejnú diskusiu a Ministerstvo vnútra (MV) SR bolo obviňované napríklad z monitorovania občanov.

Šéf rezortu vnútra Robert Kaliňák v minulosti vyhlásil, že ide o politickú demagógiu. Zdôraznil, že nejde o žiadnu šikanu alebo byrokraciu, ale o to, aby štát mohol so svojimi občanmi komunikovať, aj keď sú v zahraničí.

Ako príklad uviedol situáciu, keď občan po návrate domov zistil, že nemá majetok, pretože bol exekvovaný. Keďže štátu nenahlásil, kde sa bude nachádzať, nemal mu kam doručiť informáciu o tom, že jeho majetok podlieha exekúcii. "Keby sa bol býval nahlásil, mohol dostať presnú informáciu v mieste svojho pobytu a mohol sa adekvátne brániť," povedal Kaliňák v roku 2013.

Pripomenul vtedy, že ustanovenie o nahlásení pobytu v zahraničí dlhšom ako 90 dní bolo v zákone aj do roku 2013, rezort však podľa ministra chcel túto povinnosť zvýrazniť.