Poslanci vzali na vedomie nové konsolidačné plány vlády

Rezort financií do nových plánov zakomponoval aj avizované upustenie od ambícií dosiahnuť vyrovnaný rozpočet už v roku 2018. Po novom by mala verejná správa prestať hospodáriť s mínusom o rok neskôr. Podľa programu stability by v tomto roku mal schodok verejných financií dosiahnuť tak, ako bolo pôvodne plánované, 1,93 % hrubého domáceho produktu (HDP), v budúcom roku by mal deficit klesnúť na 1,29 %, v roku 2018 na 0,44 % a napokon v roku 2019 by malo Slovensko vykázať rozpočtový prebytok na úrovni 0,16 % HDP. Oproti schválenému rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018 sa tak navyšujú schodky o 0,9 percentuálneho bodu pre rok 2017 a o 0,4 percentuálneho bodu v roku 2018.

Stanovené fiškálne ciele sú pritom podľa ministerstva plne v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu a umožňujú financovanie investičných priorít novej vlády. Rezort ministra Petra Kažimíra pritom priznáva, že dočasný charakter viacerých výdavkov a prognózovaný výber daní v scenári nezmenených politík umožňujú pokles deficitu v roku 2017 na 0,9 % HDP. Deficit však má byť o 0,4 % výkonu ekonomiky vyšší. „Fiškálny priestor vo výške 0,4 % HDP bude v roku 2017 využitý predovšetkým na priority novej vlády v oblasti znižovania korporátnych daní a investičných výdavkov spojených s prípravou strategického priemyselného parku pri Nitre a bratislavského obchvatu D4/R7," píše sa v materiáli.

V nasledujúcich dvoch rokoch už budú na dosiahnutie stanovených cieľov nevyhnutné dodatočné konsolidačné opatrenia. V roku 2018 vo výške 0,2 % HDP a v roku 2019 na úrovni 0,3 % HDP. Výdavky na vládne priority by pritom podľa ministerstva financií mali byť financované "pomalým rastom mzdových nákladov, vyššou efektívnosťou výdavkov vďaka ich revízii a pokračujúcim efektívnejším výberom daní". Súčasťou týchto opatrení má byť aj projekt zameraný na zlepšenie hodnoty za peniaze, teda hodnotenie efektívnosti verejných výdavkov. V tomto roku sa má týkať zdravotníctva, dopravy a informatizácie verejnej správy.

Naplnenie uvedeného strednodobého rozpočtového plánu by podľa rezortu financií umožnilo pokles hrubého dlhu verejnej správy v horizonte prognózy pod 50 % hrubého domáceho produktu. Do roku 2017 by pritom mala zostať úroveň verejného dlhu bez výraznejších zmien pod hranicou 53 % HDP. Výraznejšie znižovanie dlhu možno podľa ministerstva očakávať od roku 2018. "Vzhľadom na predpokladaný rýchlejší rast ekonomiky, oživenie rastu cien a očakávaný prebytok hospodárenia verejnej správy, bude dlh v roku 2019 smerovať pod najnižšie sankčné pásmo daného roku vo výške 48 % HDP," tvrdí ministerstvo.

Pre samotný rok 2016 pritom kabinet ponecháva v pláne schváleným rozpočtom stanovený schodok verejných financií na úrovni 1,93 % HDP. A to aj napriek tomu, že vlaňajší rozpočtovaný deficit na úrovni 2,49 % HDP sme napokon podľa notifikácie Eurostatu prekročili o takmer 0,5 percentuálneho bodu.

Ministerstvo však priznáva, že podľa priebežného monitoringu vývoja hospodárenia verejnej správy to zatiaľ vyzerá, že aj tohtoročný schodok by bol oproti rozpočtu o niečo vyšší. Po zohľadnení negatívnych rizík vyplývajúcich z kľúčových vládnych investícií, by deficit mohol dosiahnuť 2,13 % HDP. "K naplneniu pôvodného rozpočtového cieľa môžu prispieť vyššie daňové a odvodové príjmy z pokračujúcej efektívnosti výberu, ako aj aktívne riadenie výdavkov, ktoré má vláda k dispozícii," píše rezort financií.