Poslanci ukončili rokovací deň novelou zákona o preukazovaní pôvodu majetku

Novelou zákona o preukazovaní pôvodu majetku ukončili poslanci štvrtý rokovací deň štvrtej schôdze NRSR. "Súčasná právna úprava je nefunkčná aj z dôvodu, že je ľahko obíditeľná," zdôvodňuje potrebu zmeny Lipšic, ktorý právnu normu kritizoval už v čase jej schvaľovania prvou vládou Roberta Fica (Smer-SD) v roku 2010.

Lipšic zákon už vtedy označil za bezzubý, veľmi mierny a bez reálnej váhy v boji s korupciou a organizovaným zločinom. "Všetci rozumnejší, schopnejší skorumpovaní politici zákon veľmi ľahko obídu rôznymi darmi, pôžičkami, fiktívnym nákupom akcií za neuveriteľné ceny," hovoril. Poslanec sa o sprísnenie zákona neúspešne pokúšal aj vlani.

O zámere prijať reálne účinný ústavný zákon o preukazovaní pôvodu majetku hovorí aj programové vyhlásenie súčasnej vlády. Tému v poslednom období otvárala SNS. Jej predseda Andrej Danko zastáva názor, že účinný zákon by mohol zabrániť korupčným škandálom. Navyše si myslí, že všetci by mali vedieť vydokladovať svoje nadštandardné pomery.

Po prísnejšom zákone volá aj generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Vie si predstaviť aj zmenu podľa vzoru Českej republiky. "Za úvahu by napríklad stálo zvážiť právnu úpravu, ktorá bola navrhovaná v Českej republike a to, ak hodnota sporného majetku presiahne 255.465 eur, finančná správa vyzve na preukázanie jeho pôvodu. Ak to subjekt nedokáže, zdaní tento majetok výškou 90 percent a vyššie," vysvetlil pre TASR Čižnár. Súčasnú právnu normu by podľa neho stačilo zmeniť aj tak, aby sa neprihliadalo na úkony smerujúce k zníženiu majetku. Práve tie podľa Čižnára spôsobujú zastavenie konaní.

Súčasný zákon o preukazovaní pôvodu majetku schválil parlament v roku 2010 s účinnosťou od roku 2011, a to vďaka hlasom Smeru-SD, SNS, SDKÚ-DS, SMK a KDH. Potrebu prijatia takejto právnej úpravy premiér Fico odôvodňoval tým, že existuje naliehavý verejný záujem, aby príslušné štátne orgány boli spôsobilé účinne zakročiť proti osobám preukázateľne žijúcim nad svoje pomery a je u nich podozrenie, že podstatná časť ich majetku pochádza z nepoctivých zdrojov.

Od roku 2011 hrozí podľa zákona osobám alebo firmám prepadnutie nelegálne nadobudnutého majetku v prospech štátu. Finančná polícia má podávať návrh prokurátorovi na začatie konania o podozrivom majetku, ktorý presiahne preukázateľné príjmy o 1500-násobok minimálnej mzdy, čo je viac ako pol milióna eur. Prokurátor má potom podozrivého vyzvať, aby do 30 dní vysvetlil alebo dokázal, ako majetok získal. O jeho prípadnom prepadnutí napokon rozhoduje súd.

Poslanci sa do lavíc vrátia na budúci týždeň v utorok (24.5.). Čaká na nich napríklad informácia o prioritách a pripravenosti Slovenska na predsedníctvo v Rade EÚ. Porozpráva o nich minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Na rad prídu aj ďalšie opozičné návrhy zákonov.