Poslanci Siete chcú v Nitre zlegalizovať Nitrančanov

Po tejto zmene volajú už roky. „Nitran je len salám, my sme Nitrančani,“ znie heslo domácich. Menej ortodoxní obyvatelia mesta pod Zoborom pripúšťajú aj tvar Nitrančania. „Vytvoríme novú iniciatívu smerujúcu k zmene pravidiel slovenského pravopisu – názvu obyvateľov našej Nitry. Sme Nitrančania, nie Nitran a Nitrianka. Z hľadiska legislatívy je možné zmeniť aj existujúce pravidlá slovenského jazyka, tieto nie sú nemenné. Názor jazykovedcov nemôže byť dôležitejší ako väčšinová vôľa obyvateľov Nitry,“ sľubuje vo svojom volebnom programe trojica novozvolených poslancov Dominika Tekeliová, Ján Greššo ml. a Ľuboš Török. 
     

Nitrianski lokálpatrioti veria, že poslanci v prípade úspechu nezaspia na vavrínoch a ich úsilie bude smerovať k legalizácii nitránčiny. Jej pravidlá nie sú zložité. Mäkké „ľ“ neexistuje, rovnako ako „ä“ a dvojhlásky. Nitrančan namiesto „ie“ povie „é“ , prípadne „í“ (mléko, nevím, veter), namiesto „ia“ použije „á“ (vác), „iu“ nahrádza „ú“ (najlepšú), „ô“ sa číta ako „ó“ (škólka, móct). Na konci slovies v  minulom čase sa koncovka „il“ číta ako „eu“ alebo „ev“ (hovoreu –hovorev), koncovka „al“ ako „au“ (nedovolau, pomáhau). Zhluk spoluhlások „dl“ sa číta zásadne ako dvojité l, „dn“ ako dvojité n. Toto pravidlo dokumentuje veta „Pallo myllo vella umyvalla.“ Na rovnakom princípe vznikli slová „srcco“ alebo „šecci“. Po nitránsky nie je „chcieť“, ale „steť“, čo ilustruje veta: „Steš – nesteš, nehaj tak.“ Samohláska „o“ sa často mení v nitránčine na „e“ podľa vzorov „breskyňa“ a „švager“. 
     

V Nitre sa nikdy nechodí k štadiónu či k Tescu, zásadne sa ide „pri Tesco“ a „pri štadión“. K označeniu akejkoľvek osoby, miesta, času či spôsobu nahrádzajú slová ktokoľvek, kdekoľvek, s kýmkoľvek, akokoľvek slová „bár do, bár de, bár kým, bár jako“. Rozkaz od slovesa ísť znie "ic". V niektorých slovách sa vynechávajú prvé hlásky (šecci, šeccá, de?, očúvaj, ždy, šak, šimni si). Dodržiavaním pravidiel jazyka vznikajú zaujímavé tvary. Tretia osoba jednotného čísla slovesa počul sa odvíja od nitránskeho „očul“ a znie „očuu“. Nitrančani nejedia kaleráb, ale kareláb. Stáva sa, že v slovách sa záhadne strácajú hlásky (eletrika, mrzlina). Špeciálnou kategóriou sú zvratné slovesá, kde slovko „sa“ nahrádza „sú“. „Susedko a oharky sa? Zatál sa, dokál to voláka korela nepobere!" 
     

Nech už znie nitránčina zvyšku Slovenska akokoľvek nezrozumiteľne, Nitrančani sú presvedčení, že by sa právom mala stať spisovným jazykom. Nitru,