Poslanci rozhodujú o spustení projektu dobrovoľnej vojenskej prípravy

Priniesť ho majú vládne návrhy novely ústavného zákona i bezpečnosti štátu v čase vojny a nový zákon o dobrovoľnej vojenskej príprave. O iniciatíve rezortu obrany diskutujú poslanci v úvode siedmeho rokovacieho dňa 54. schôdze NR SR.

Záujemcovia, ktorí sa do projektu prihlásia, absolvujú základný vojenský výcvik, ktorý bude trvať deväť týždňov. Budú cvičiť napríklad taktiku, streľbu. Prejdú telesnou, poradovou a ženijnou prípravou. Naučia sa využívať komunikačné a informačné systémy. Súčasťou výcviku má byť aj zdravotnícka, topografická, psychologická a logistická príprava. Potom bude nasledovať odborný výcvik, ktorý bude trvať tri týždne. Zameraný bude na špecifické vedomosti, návyky a zručnosti potrebné pri plnení úloh ozbrojených síl.

Po absolvovaní dobrovoľnej vojenskej prípravy zložia takto vycvičení ľudia vojenskú prísahu a veliteľ výcvikového zariadenia ich povýši do hodnosti vojak 2. stupňa. Vojaci budú zaradení do záloh ozbrojených síl. Štát ich chce využívať aj počas krízového manažmentu, napríklad pri povodniach či požiaroch. "Podľa predbežného zámeru by malo byť ročne vycvičených 150 občanov, nevylučujeme však, že v budúcnosti by sa tento počet mohol navýšiť," uviedla pre TASR hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková.

Vstupu do dobrovoľnej vojenskej prípravy bude predchádzať prijímacie konanie, na ktorom sa preverí zdravotná a psychická spôsobilosť záujemcu. Ak prejde výberom, tak uzavrie s veliteľom výcviku písomnú dohodu. Vojaci v dobrovoľnej vojenskej príprave budú aj finančne ohodnotení, a to tak, že za každý deň výcviku dostanú 2,25 percenta zo životného minima, ktoré je v súčasnosti na úrovni 198,09 eura. Vojaci by tak mali dostať 4,45 eura na deň. "Dnes je predčasné hovoriť o konečnej podobe príspevkov. Tie sa budú odvíjať od finančných možností," dodala Balleková.

Armáda vojakom počas výcviku zabezpečí stravovanie, ubytovanie a výstroj. Prispeje im tiež na náklady spojené s cestovaním do výcvikového centra.

Rokovať sa dnes bude aj o ďalších návrhoch z rezortu obrany. Novela zákona o obrane má od januára skvalitniť obranu štátu a proces plánovania. Dôvodom opatrení sú zmeny v bezpečnostnom prostredí, situácia na Ukrajine, ale aj nové formy hrozieb. Zmení sa napríklad spôsob nasadenia ozbrojených síl pri ohrození štátnej hranice. Doteraz bolo podmienkou, že armáda sa využije až vtedy, keď nepostačujú prostriedky Policajného zboru. "Uvedené súvisí s potrebou zabezpečiť obranu štátnej hranice najmä z hľadiska hroziaceho nebezpečenstva napadnutia Slovenskej republiky, a to aj pred vyhlásením vojnového stavu alebo vypovedaním vojny," uvádza sa v dôvodovej správe. Nasadenie ozbrojených síl musí mať podľa ministerstva obrany tiež preventívny a odstrašujúci účinok.

Novela zákona o fungovaní Bezpečnostnej rady SR zase hovorí, že neustále monitorovanie bezpečnostnej situácie na Slovensku, ale aj vo svete, má mať na starosti Situačné centrum SR. To bude súčasťou Bezpečnostnej rady SR.