Poslanci otvorili zrušenie Mečiarových amnestií, rokovať budú v skrátenom konaní

Koaličný návrh zmeny ústavy má dať parlamentu kompetenciu rušiť prezidentské amnestie alebo individuálne milosti, ak odporujú princípom demokratického a právneho štátu. Ústavný súd (ÚS) SR má zase dostať právomoc posudzovať rušenie takýchto amnestií. Opozícia skrátené konanie kritizuje.

"Je vo verejnom záujme vyrovnať sa s amnestiami čo najskôr, preto vláda navrhuje skrátené legislatívne konanie," vysvetlila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd).

Ondrej Dostál (SaS) však upozornil, že Rokovací poriadok NR SR jasne stanovuje podmienky, kedy možno pristúpiť ku skrátenému konaniu. "Vo vládnom návrhu som ich ale nenašiel. Nerozumiem ani politickej logike, že sa amnestie odmietali zrušiť celé roky a zrazu je to tak naliehavé, že to musíme schváliť v skrátenom konaní," odkázal Dostál s tým, že skrátené konanie pri zmene Ústavy SR bez mimoriadnych okolností je ako narábať s trhacím kalendárom.

Žitňanská priznala, že nie je veľký fanúšik skrátených konaní. "Vnímam a cítim to ako mimoriadnu situáciu, politicky áno. V spoločnosti aj na politickej scéne existuje nejaké momentum a aj keď sa zrodilo po 20 rokoch, tak je všeobecná vôľa presadiť zrušenie Mečiarových amnestií. Neviem si predstaviť, žeby koalícia po tom, ako našla zhodu, prišla s tým, že pripraví návrh, dá ho na pripomienkovanie a keď všetko dobre pôjde, v júni pôjde do prvého a v septembri do druhého čítania. Na momentum treba zareagovať a využiť ho," myslí si ministerka.

Hrnko nepodporí návrh koalície ani opozície

Poslanec za SNS Anton Hrnko nepodporí opozičný, ale ani koaličný návrh na zrušenie amnestií Vladimíra Mečiara. Vyhlásil to dnes v pléne s tým, že sa nechce podieľať na búraní ústavného poriadku, ktorý pomáhal stavať.

"S Mečiarom sme mali od začiatku mnohé rozpory najmä o tom, ako treba vykonávať politickú moc. Nikto ma nemôže obviniť, že by som bol stúpencom Mečiara alebo jeho politiky. Ale ako človek, ktorý od začiatku pracoval na vytvorení ústavného systému republiky, som jeden z tvorcov ústavy, musím povedať, že nepodporím ani koaličný, ani opozičný návrh," deklaroval.

Podľa Hrnka je 22 rokov dosť na to, aby sa amnestiami prestali zaoberať politici a venovali sa tomu historici. "Spravodlivosť nie je možné budovať inak ako prostredníctvom práva a zákona. Príliš si vážim česť, svoje meno, zákony a spravodlivosť. História bude hodnotiť každého a ten súd bude tvrdý," myslí si.

Hrnkovi sa tiež nepáčia niektoré pohľady na Mečiarovu éru. "Prvý, kto použil tajnú službu proti protivníkovi, bol prezident Michal Kováč, ktorý dal sledovať Vladimíra Mečiara tajnou službou. Ale nazvať to zločinným režimom mečiarizmu, ako to urobil prezident Andrej Kiska, je nehoráznosť. Bola taká doba. Netreba to ospravedlňovať, ale vysvetľovať. Ale nazvať to zločinným režimom je nehorázne," dodal.

Natália Blahová sa tiež vyjadrila, že lámať ústavu v skrátenom legislatívnom konaní, naviac v takomto senzitívnom prípade, je nešťastný postup, ktorý spoločenskú, politickú aj odbornú diskusiu skrátil na absolútne a neprijateľné minimum. To môže mať vážne dôsledky. Ako uviedla, SaS víta „unikátnu zmenu postoja vládnej koalície“. „My, poslanci za SaS, máme veľký záujem na tom, aby táto obrovská poškvrna našej minulosti neohavila krátku históriu Slovenskej republiky. Máme eminentný záujem na tom, aby prebehol spravodlivý proces, na ktorého konci budú vinníci potrestaní. Lebo štátna moc amnestovala samú seba zo zločinov proti svojim občanom. A to je neospravedlniteľné,“ vyhlásila.

Poslankyňa NR SR za stranu OĽaNO Veronika Remišová 

Remišová: Budeme rukojemníkmi Ústavného súdu

Poslankyňa NR SR za OĽaNO-NOVA Veronika Remišová v pléne vyjadrila radosť z toho, že Slováci spoločne a vo veľkom počte prejavili svoju túžbu po spravodlivosti. "V živote národa sú takéto okamihy zlomové, vtedy sa rozhoduje, či na krajine ostane kliatba nepotrestaných zločinov alebo sa krajina pohne ďalej. Takmer 20 rokov leží na našom národe ťarcha veľkej nespravodlivosti. Zločin, keď štát unáša, prenasleduje, terorizuje a vraždí svojich vlastných občanov len pre politické ciele jeho čelných predstaviteľov sa dá porovnať s máloktorým iným zločinom," povedala s tým, že práve štát by mal byť zárukou bezpečnosti a dodržiavania zákona a neútočiť na svojich vlastných ľudí.

Pred Mečiarom to podľa nej robili komunisti, ktorí svojich občanov mučili a strieľali. "No v roku 1989 sme si vybrali slobodu, bojovali sme za ňu a verili sme, že za pravdu, za názor a vlastné presvedčenie sa už nebude zatvárať do väzenia, ani mučiť, ani vraždiť. Prišli však Mečiarove roky, keď tí, ktorí sa postavili na odpor proti mafiánskym spôsobom alebo zvráteným privatizáciám, boli zastrašovaní a v prípade Roberta Remiáša aj úkladne zavraždený," povedala s tým, že ľudia, ktorí sa na týchto činoch podieľali, nemohli byť potrestaní.

Podľa nej opozičný návrh na zrušenie Mečiarových amnestií ústavným zákonom bol jednoduchší a právne čistejší. "Teraz budeme rukojemníkmi Ústavného súdu SR, kde sú sudcovia, ktorí sú priamo spojení s režimom Vladimíra Mečiara, jeden z ústavných sudcov bol poslancom parlamentu za Mečiarovo HZDS. Peter Brňák, súčasný sudca ústavného súdu a bývalý poslanec za Mečiarovo HZDS v parlamente k amnestiám v decembri 2000 povedal: „Jednoducho amnestie nie je možné zrušiť, ani nie je možné zmeniť. A o to tu ide. Vy nemôžete z hľadiska ani vášho návrhu riešiť situáciu, ktorá bola v minulosti.“ Tento človek, ktorý bol dlhodobo presvedčený a bojoval proti zrušeniu amnestií, o nich teraz bude rozhodovať na ústavnom súde," zdôraznila. Uviedla, že teraz aj do jeho rúk vkladajú, či spravodlivosti bude učinené zadosť. Toto je riziko, s ktorým ide opozícia do hlasovania o koaličnom návrhu na zrušenie amnestií.

Opozícia avizovala, že vládnu iniciatívu podporí, má však päť pripomienok, ktorými podmieňuje svoje kladné hlasovanie. Prvou je zábezpeka, že nebude možné brať amnestované skutky ako premlčané. Druhá pripomienka hovorí o spoločnej politickej dohode koalície a opozície na tom, kto bude parlament zastupovať v tejto veci pred Ústavným súdom SR. Opozícia žiada, aby to bola dôrazná obhajoba zrušenia amnestií a aby zástupca mohol predkladať námietky zaujatosti voči niektorým ústavným sudcom.

Ďalšia podmienka opozície je, aby sa nerušila len milosť exprezidenta Michala Kováča voči jeho synovi, ale voči všetkým, ktorým ju vtedy pre kauzu Technopol udelil. Omilostený bol napr. aj podnikateľ Marián Kočner. Štvrtou pripomienkou je, aby ÚS nezačal o amnestiách konať ex offo, ale až v prípade, ak sa naň obráti 30 poslancov NR SR. Piata pripomienka znie, aby vedľajším účastníkom konania pred ÚS bol prezident SR aj vláda.

"Budeme hlasovať len za také znenie, o ktorom budú poslanci presvedčení, že smeruje k skutočnému nie fiktívnemu zrušeniu Mečiarových amnestií," deklaroval Ján Budaj (OĽaNO-NOVA). "Naozaj sa chceme dohodnúť. Ak nám schvália pripomienky, bude zjavné, že to myslia vážne," doplnil líder Sme rodina Boris Kollár.

Koaličné riešenie zrušenia amnestií pozostáva z viacerých zmien, ktoré sa majú prijať v zrýchlenom režime. Národná rada SR má zmenami v Ústave SR dostať právomoc zrušiť amnestie a milosti prezidenta SR. Následne by mohla pristúpiť k zrušeniu Mečiarových amnestií. Rozhodnutie parlamentu má potom preskúmať Ústavný súd SR. Keď ho odobrí, bude platné.