Poslanci odobrili správu ombudsmanky, návrhy opozície neprešli

Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) už skôr zdôraznil, že policajti vždy spisujú záznamy o použití donucovacích prostriedkov. V prípade pochybností preveruje zásah inšpekcia ministerstva vnútra. Rezort tvrdí, že na základe porovnania postavenia inšpekčnej služby v 30 európskych krajinách dospel k záveru, že Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra (MV) SR je jednou z najnezávislejších. „Inšpekčná služba je jednou zo zložiek Policajného zboru, čo je upravené v zákone. Je priamo podriadená ministrovi vnútra SR, aby bola zaručená nezávislosť od ostatných služieb Policajného zboru," konštatovalo ministerstvo.

Na margo kamier, ktoré by sa pri zásahoch polície používali a dokladovali by ich priebeh, polícia uviedla, že plánuje naďalej testovať osobné bezpečnostné kamery pre strážcov zákona.

Dubovcová ďalej poslancom v správe odporúča zmeniť zákon o Policajnom zbore SR tak, aby v ňom bol výslovne uvedený zákaz obmedzovania osobnej slobody človeka jeho umiestnením do uzavretého priestoru, ktorý nie je riadne vybavenou celou. Zároveň zákaz pripútavania, spútavania a iných spôsobov obmedzovania pohybu osoby už umiestnenej v zatvorenom priestore s výnimkou, ak si to vyžaduje jej zdravotný stav skonštatovaný lekárom. Toto opatrenie má podľa ombudsmanky zabrániť porušovaniu základných práv osôb na osobnú slobodu, integritu, dôstojnosť a zabrániť možnému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu.

Policajný prezident Tibor Gašpar ešte vlani povedal, že do tzv. vyhradených priestorov polícia umiestňuje osoby len na krátky čas a iba v situácii, keď sa správajú agresívne voči ostatným, voči sebe alebo ničia majetok. Povedal tiež, že problematika obmedzovania osobnej slobody je pod dozorom Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania.

Dubovcová tiež parlamentu navrhuje legislatívnymi zmenami vytvoriť podmienky pre možnosť vydania odpisov, výpisov či potvrdení z dokladov o vzdelávaní tak, aby po zmene pohlavia ich bolo možné vydať s novým menom a priezviskom a zabezpečiť tak primeranú ochranu súkromia a rodinného života týchto osôb.

Ombudsmanka ďalej odporúča zosúladiť ustanovenia zákona o používaní jazykov národnostných menšín tak, aby si vzájomne neodporovali a aby bolo bez prekážok možné vydávať úradné výpisy z matriky (rodný list, sobášny list, úmrtný list) dvojjazyčne, teda aj v jazyku ktorejkoľvek národnostnej menšiny.

Ďalší návrh Dubovcovej sa týka rezortu spravodlivosti. Tu poslancom navrhuje zaviesť pre ministerstvo zákonnú povinnosť, aby na základe štatistických údajov sledovalo vývoj preťaženosti všetkých súdov a každoročne vyhotovilo, priebežne aktualizovalo a zverejňovalo zoznam preťažených súdov.

Návrhy opozície neprešli

Parlamentná väčšina odmietla návrh Ondreja Dostála (SaS) rozšíriť uznesenie o žiadosť, aby vláda vypracovala pre parlament stanovisko k návrhom a odporúčaniam Dubovcovej. Ján Budaj (OĽaNO-NOVA) chcel zase požiadať vládu, aby vypracovala taký rozpočet na ďalšie roky, ktorý by obsahoval osobitnú kapitolu pre Úrad verejného ochrancu práv a aby zvýšila finančné zabezpečenie pre tento úrad o 30 percent. Ani Budajov návrh neprešiel.

Pravidlá odmeňovania súdnych exekútorov sa nemenia. Parlament totiž dnes odmietol ich úpravu. "Návrh zákona upravuje náhrady hotových výdavkov súdnych exekútorov, náhrady za stratu času a spôsob ich určenia, ako aj výšku primeraného preddavku na odmenu súdneho exekútora a náhradu jeho hotových výdavkov za činnosť podľa exekučného poriadku," uviedli predkladatelia.

Právnou normou chceli zaviesť pravidlo, podľa ktorého odmena súdneho exekútora nesmie presiahnuť výšku pohľadávky bez príslušenstva. "Cieľom je zaviesť nové pravidlo, podľa ktorého odmena súdneho exekútora je najmenej 33,19 eura (ako doposiaľ) a zároveň nesmie presiahnuť výšku pohľadávky bez príslušenstva," vysvetlili opoziční poslanci.

Ich návrh sa nepáčil Slovenskej komore exekútorov, podľa ktorej by opozičná iniciatíva znamenala zánik množstva exekútorských úradov. Exekútori označili návrh za politický populizmus. Upozornili, že súdny exekútor nedostáva od štátu žiaden plat a jeho odmena slúži na financovanie chodu celého exekútorského úradu vrátane napríklad miezd zamestnancov.

Priemerné náklady na vedenie exekúcie v hotových výdavkoch, bez ohľadu na výšku vymáhanej sumy, sa vlani podľa komory pohybovali okolo 158 eur. Komora pripomenula, že súdni exekútori zamestnávajú približne 1500 ľudí, prevažne vysokoškolsky vzdelaných. "Zánik množstva exekútorských úradov, najmä v regiónoch mimo veľkých miest, by týchto ľudí priviedol na úrady práce," poznamenal prezident Slovenskej komory exekútorov Miroslav Paller.

Minimálny rozsah stránkových hodín subjektov štátnej správy sa stanovovať nebude

Plénum Národnej rady SR dnes nepodporilo návrh zákona o minimálnom povinnom rozsahu stránkových hodín z dielne poslancov SaS a Igora Matoviča z OĽaNO-NOVA. Rozsah hodín mal byť na úrovni najmenej tri dni v týždni, v úhrne najmenej 18 hodín. Právna norma mala tiež stanoviť fixný čas stránkových hodín vždy na stredu v čase medzi 14. a 18. hodinou.

Opoziční poslanci chceli takto vytvoriť pre zamestnaných občanov podmienky na to, aby si mohli vybaviť svoje veci na úradoch bez toho, aby si museli v daný deň brať dovolenku. "Aj bežná občasná návšteva úradov v priebehu kalendárneho roka má za následok určité 'znehodnotenie' nemalého počtu dovolenkových dní, ktoré by mal občan využiť predovšetkým na oddych a regeneráciu. Niektoré úrady majú už dnes tzv. dlhšie stránkové dni, avšak netýka sa to všetkých úradov a občan je z variability stránkových dní dezorientovaný," uviedli v dôvodovej správe.

Stanovenie fixných stránkových hodín v stredu na čas medzi 14. a 18. hodinou je podľa opozície opatrením, ktoré nestojí nič, dá sa realizovať okamžite a môže priblížiť Slovensko k štátom, kde úradník je pre občana, a nie naopak. Negatívneho vplyvu na štátny rozpočet sa predkladatelia neobávali. "Zotrvanie zamestnancov na pracovisku v stredu do 18. hodiny možno kompenzovať napr. skrátením pracovnej doby v iný deň, napr. piatok alebo posunutím ranného príchodu do práce v stredu na neskoršiu hodinu," odporúčali.

Povinný rozsah stránkových hodín sa mal týkať orgánov miestnej štátnej správy, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, daňových úradov, útvarov Policajného zboru, ktoré vydávajú občianske preukazy, vodičské preukazy a cestovné pasy, obecných úradov, mestských úradov, magistrátov a miestnych úradov mestských častí v Bratislave a v Košiciach.

Poslanec Národnej rady SR nebude mať zakázané vykonávať súčasne aj funkciu predsedu samosprávneho kraja, starostu či primátora, resp. ich zástupcu.

Väčšina parlamentu dnes nepodporila novelu Ústavy SR od opozičných poslancov Martina Klusa a Milana Laurenčíka (obaja SaS), ktorá mala priniesť zákaz kumulovania funkcií. Za zmenu ústavy hlasovalo iba 52 členov snemovne.

Podľa ich návrhu mal byť tiež poslanecký mandát nezlučiteľný s funkciou štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej zákonom. Poslanci sediaci na viacerých stoličkách sa podľa SaS dostávajú do konfliktu záujmu napríklad pri hlasovaniach o štátnom rozpočte, daniach či pri hlasovaniach o opatreniach zvýhodňujúcich konkrétnu samosprávu. Ich legislatívnou zmenou sa mal tento konflikt záujmov eliminovať.

V súčasnosti poslanci NR SR, ktorí sú napríklad starostovia, primátori alebo predsedovia samosprávneho kraja, dostávajú v plnej výške iba poslanecký plat. Za výkon každej ďalšej funkcie môžu brať najviac minimálnu mzdu. Zmenu zákona prijal parlament v minulom volebnom období. Princíp "jeden mandát stačí", ktorý presadzovalo KDH, neprešiel.

V pléne neprešiel ani ďalší návrh SaS a Igora Matoviča (OĽaNO-NOVA), ktorým bola novela zákona o správcoch. Cieľom právnej normy bolo zvýšenie informovanosti verejnosti o doterajšej činnosti jednotlivých správcov. "Súčasný stav, keď sa zo zoznamu správcov dajú vyčítať iba verejnosti málo hovoriace údaje, ako meno/názov, adresa a niektoré ďalšie formálne údaje, je podľa názoru predkladateľov nevyhovujúci a pre vytvorenie si obrazu o profesnej histórii a skúsenostiach správcu je potrebné poznať ďalšie skutočnosti," uviedli v dôvodovej správe.

Preto opozícia navrhovala rozšírenie okruhu údajov zapisovaných do zoznamu správcov, a to o percentuálnu mieru uspokojenia zabezpečených veriteľov a osobitne nezabezpečených veriteľov v jednotlivých ukončených konkurzných konaniach a v jednotlivých ukončených reštrukturalizačných konaniach, ako aj o dĺžku jednotlivých ukončených konkurzných konaní a dĺžku jednotlivých ukončených reštrukturalizačných konaní v mesiacoch. Uvádzať sa mali aj náklady jednotlivých ukončených konkurzných konaní ako podiel z majetku úpadcu a náklady jednotlivých ukončených reštrukturalizačných konaní ako podiel z majetku dlžníka.

Povinná zdravotná služba pre 1. a 2. kategóriu zamestnancov sa nezruší

Opoziční poslanci z SaS neuspeli ani s týmto návrhom. Tiež navrhovali, aby sa povinná pracovná zdravotná služba vzťahovala len na zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikovú prácu.

Poslanci predložili návrh novely zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci preto, že súčasnú právnu úpravu považovali za príklad šikanózneho výkonu štátnej moci vo vzťahu k podnikateľom. Taktiež uviedli, že z poskytovania pracovnej zdravotnej služby profitujú najmä jej poskytovatelia.

Cieľom predloženého návrhu novely preto bolo zrušiť povinnosť vykonávať pracovnú zdravotnú službu vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do prvej a druhej kategórie. Vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do tretej a štvrtej kategórie pracovnú zdravotnú službu navrhovali zachovať.

Opoziční poslanci neuspeli ani s návrhom, aby sociálny fond vo firmách fungoval na dobrovoľnej báze. Ako totiž upozornil Jozef Mihál (SaS), sociálny fond vznikol ako potomok bývalého Fondu sociálnych a kultúrnych potrieb. "Niečo ako sociálny fond má byť dobrovoľné. To, ako sa bude robiť sociálna politika, by malo byť vecou dohody medzi zamestnancom a jeho zamestnávateľom," priblížil v pléne opozičný poslanec. Spolu s jeho kolegami je toho názoru, že za prácu má zamestnanec dostať mzdu a môže si s ňou voľne nakladať. Parlament však zdobrovoľnenie sociálneho fondu neodobril.