Poslanci NR SR napadli ustanovenia o nadmernom odpočte DPH

Žiadajú, aby ÚS rozhodol, že napadnuté ustanovenia sú v rozpore s Ústavou SR. Navrhovatelia žiadajú o prednostné prerokovanie. Nežiadali o pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení, pretože úprava má nadobudnúť účinnosť až od 1. júla 2015.

Parlament v júli tohto roku schválil zmenu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z pridanej hodnoty ako aj zákon o správe daní - daňový poriadok. Zmena zavádza nový inštitút – čiastkový protokol v súvislosti s vykonávaním daňovej kontroly pri uplatnení nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Vláda tým reagovala na fakt, že pri daňovej kontrole daňový úrad zadržiava kontrolovanému subjektu – firme, podnikateľovi, veľké finančné prostriedky, čo vytvára obrovské ťažkosti pri podnikaní, lebo kontrola môže trvať rok aj viac. Podnikatelia sa na to hromadne sťažovali. NR SR preto prijala ústupok v podobe zákonnej úpravy, na základe ktorej môže správca dane vystaviť pri kontrole čiastkový protokol a uvoľniť časť zadržiavaných prostriedkov. 

Ako uvádzajú navrhovatelia, problémom je dikcia napadnutých ustanovení, ktoré sú podľa ich právneho názoru v rozpore s ústavou. Podľa nich totiž táto právna úprava nezabezpečuje dodržanie princípu určitosti, zrozumiteľnosti a predvídateľnosti právnych noriem a predvídateľnosti postupu orgánov verejnej moci. V zákone sa totiž hovorí len to, že správca dane môže, no nemusí vystaviť čiastkový protokol a vyplatiť časť zadržiavaných peňazí. To nezakladá žiadnu právnu istotu, ako bude daňový úrad pri kontrole jednotlivých subjektov postupovať a v akej lehote. Navrhovatelia sa domnievajú, že napadnuté ustanovenia svojou nejednoznačnosťou neumožňujú kontrolovaným subjektom predvídať svoju právnu situáciu, vystavujú ich právnej neistote, čo môže viesť k ich poškodeniu. Argumentujú, že účelom tejto zmeny je ochrana kontrolovaného subjektu pred zbytočným predlžovaním zadržiavania peňazí tým, že aspoň časť z nich po negatívnom náleze a vystavení čiastkového protokolu mu bude vrátená. Nejednoznačná formulácia napadnutého ustanovenia zákona však k tomu nevedie. 

Napadnuté ustanovenie zákona môže podľa navrhovateľov výrazne ovplyvniť ústavné právo na podnikanie ako aj právo nebyť pri tejto činnosti rušený nad mieru potrebnú a odôvodnenú, akceptovanú verejným záujmom, pričom takéto rušenie musí mať jasné pravidlá. V opačnom prípade dochádza k zásahu do práva subjektu na podnikanie, pričom sa tak deje na základe svojvôle štátneho orgánu, čo je neprípustné. Zákon nesmie umožniť stav, keď jeden podnikateľský subjekt bude od zásahu aspoň čiastočne oslobodený, pričom inému to nebude umožnené bez objektívneho dôvodu.