Poslanci neschválili viaceré zákony, nebude ani deň voľna pre účasť na voľbách

Pred voľbami nebude platiť zákaz predaja majetku štátu

Takúto novinku navrhoval v novele zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby opozičný poslanec za SaS Peter Osuský, ktorého zámerom bolo, aby sa v období 30 dní pred termínom volieb až po následné reálne prevzatie moci novou garnitúrou nemohol predávať či prenajímať majetok štátu a samosprávy. Zároveň, aby sa v tomto období neposkytovali dotácie.

V prípade parlamentných volieb navrhoval poslanec určiť koniec tohto obdobia na deň schválenia programového vyhlásenia novej vlády. "V prípade volieb do samosprávnych orgánov by sa príslušné obdobie malo skončiť dňom nasledujúcim po zložení sľubu a ujatí sa funkcie novozvoleného starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja," opísal Osuský. Podľa Osuského bol tento návrh reakciou na prípady z minulosti, keď v období tesne pred voľbami, alebo dokonca po nich uzatvárali predstavitelia končiacej politickej garnitúry zmluvy nevýhodné pre štát alebo samosprávu. "Rizikové je najmä obdobie od volieb, v ktorých dovtedajší držitelia moci neuspejú a je jasné, alebo pravdepodobné, že nebudú ďalej pokračovať vo funkcii, do reálneho prevzatia moci novozvolenou garnitúrou," doplnil Osuský.

Parlament nepodporil zúženie pracovnej zdravotnej služby

Do druhého čítania sa nedostal ani návrh novely zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci od poslancov za SaS. Poslanci Jana Kiššová, Peter Osuský a Eugen Jurzyca navrhovali zrušiť povinnosť vykonávať pracovnú zdravotnú službu vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do prvej a druhej kategórie, v ktorých sú nižšie zdravotné riziká. Vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do tretej a štvrtej kategórie s vyššími zdravotnými rizikami chceli pracovnú zdravotnú službu zachovať.

"Súčasná úprava, zakotvujúca povinnosť pracovnej zdravotnej služby vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do prvej a druhej kategórie, je príkladom šikanózneho výkonu štátnej moci vo vzťahu k podnikateľom zamestnávajúcim uvedené kategórie zamestnancov a profitujú z nej najmä poskytovatelia pracovnej zdravotnej služby," uviedli poslanci za SaS k svojmu legislatívnemu návrhu. Táto, podľa liberálov samoúčelná a zbytočná povinnosť, odčerpáva zamestnávateľom zdroje, ktoré by mohli investovať do rozvoja firmy a zvyšovania jej konkurencieschopnosti, či do prijímania nových zamestnancov a zvyšovania miezd.

Plénum parlamentu zároveň pri dnešnom hlasovaní neposunulo do druhého čítania aj druhý návrh novely zákona z dielne poslancov SaS. Ide o novelu zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktorú pripravila Jana Kiššová, Peter Osuský a Eugen Jurzyca. Cieľom novely bolo podľa poslancov zrušiť povinnosť vykonávať pracovnú zdravotnú službu vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do prvej a druhej kategórie. Vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do tretej a štvrtej kategórie navrhovali pracovnú zdravotnú službu zachovať.

Domáce vzdelávanie nebude pre žiakov a rodičov prístupnejšie

NR SR odmietla novelu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) z dielne poslanca SaS Martina Poliačika. Slovenská legislatíva je v otázke domáceho vzdelávania podľa neho pri niektorých predpisoch prehnane prísna. Ide napríklad o kvalifikáciu domáceho vzdelávateľa. Poslanec poukazuje aj na to, že vo väčšine krajín, ktoré umožňujú domáce vzdelávanie, je kontrola vedomostí ponechaná na školy a prebieha menej často ako na Slovensku. Podľa Poliačika by mala byť kontrola ponechaná na úrovni školy, ktorá udeľuje povolenia na domáce vzdelávanie a zároveň s rodičmi na vzdelávaní spolupracujú. Novinkou mal byť aj interval preskúšania žiakov. "V tomto ohľade sa môžeme oprieť o zahraničné skúsenosti, ktoré dokazujú, že interval jedného školského roka postačuje," doplnil Poliačik. Zároveň chcel umožniť domáce vzdelávanie aj na druhom stupni základných škôl. V súčasnosti je možné iba na prvom stupni.

Podľa opozičného poslanca by prístupnejšie domáce vzdelávanie nespôsobilo odliv žiakov zo škôl. Domáce vzdelávania podľa jeho slov prináša so sebou výhody. Poliačik tvrdí, že žiaci pri takomto vzdelávaní nestrácajú ani sociálne kompetencie. Doterajšie skúsenosti s domácim vzdelávaním na Slovensku sú podľa poslanca pozitívne. Plénum Národnej rady zároveň pri dnešnom hlasovaní neposunulo do druhého čítania aj novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorú pripravil nezaradený poslanec Daniel Lipšic. Cieľom novely bolo podľa zákonodarcu zlepšiť podmienky pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím v chránených dielňach. Predovšetkým chcel upraviť fungovanie chránených dielní tak, aby boli flexibilnejším nástrojom nielen pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím, ale aj na ich prípravu na zaradenie do práce na voľný pracovný trh.

Predaj psov bez registrácie nebude nelegálny

Chovateľ, ktorý má záujem o predaj šteniat, nebude musieť byť zaregistrovaný. Parlament dnes totiž odmietol aj novelu zákona z dielne SaS, ktorou sa upravujú niektoré podmienky držania psov. Martin Poliačik a Lucia Nicholsonová chceli úpravou zákona dosiahnuť, aby predaj psov bez registrácie bol nelegálny. Podľa návrhu každý, kto by chcel predávať psov mimo chovateľských staníc registrovaných v chovateľských zväzoch, by mal mať od veterinárnej správy potvrdenie o tom, že má vhodné podmienky na tento chov a že ich aj dodržiava.

Neohlásenie registrovaného chovu psov mal byť podľa návrhu priestupok. Rovnako aj to, keď by osoba chovala psov za účelom rozmnožovania a predaja mimo registrovaného chovu psov. Poliačik a Nicholsonová sa témou zvierat zaoberajú aj v novele Občianskeho zákonníka. Navrhovali upraviť postavenie zvieraťa, ktoré je v súčasnosti chápané ako hnuteľná vec. Chceli, aby bolo zviera vnímané ako bytosť obdarená zmyslami, ktorá je schopná vnímať okolie. Ani tento návrh poslancom v pléne neprešiel.

Deň voľna navyše za účasť na voľbách sa zavádzať nebude

Občania, ktorí pôjdu voliť, za účasť na volebnom akte deň voľna navyše od svojho zamestnávateľa nedostanú. Plénum NR SR  nepodporilo opozičnú novelu Zákonníka práce, ktorou chceli poslanci Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS), Juraj Droba (SaS) a Miroslav Kadúc (OĽaNO) dosiahnuť až 80-percentnú volebnú účasť.

"Vieme všetci, že apatia a rezignácia je rozšírený jav najmä v niektorých typoch volieb, ako krajské či eurovoľby. Tam je účasť voličov zahanbujúca a legitimita zvolených zástupcov je potom veľmi otázna," argumentoval Ľudovít Kaník. Zároveň uznal, že vo voľbách do NR SR je spravidla na Slovensku účasť vyššia, ale aj tam si vie predstaviť vyššiu legitimitu zvolených zástupcov. "Disciplinovaní sú najmä dôchodcovia, ktorí chodia voliť a ich hlasy tak majú vo výsledku veľkú váhu. Na druhej strane zamestnanci zďaleka takú vysokú účasť nemajú. Preto prichádzame s jednoduchou zmenou," vysvetľoval.

Droba uznal, že deň voľna stojí zamestnávateľa nemalé peniaze. Preto ako kompenzáciu opozícia navrhovala zrušenie Dňa Ústavy SR, čo je štátny sviatok pripadajúci na 1. septembra. Po novom by tak išlo o pracovný deň a posunul by sa aj začiatok školského roka.