Poslanci nepovolili pálenie alkoholu v domácnostiach

Parlament dnes neschválil novelu zákona o výrobe a uvádzaní liehu na trh, ktorou povolenie pálenia alkoholu v domácnostiach navrhovali nezaradení poslanci Jozefa Kollár, Daniel Krajcer, Martina Chren a Juraja Miškov.

Členovia strany Skok neúspešne presadzovali, aby majitelia ovocia, ktorí z neho chcú vyrobiť ovocný destilát pre vlastnú potrebu, to mohli robiť legálne, na oficiálnych zariadeniach a bez strachu o svoje zdravie. Aktuálna legislatíva pálenie dovoľuje len v registrovaných, tzv. verejných páleniciach, čo je podľa opozičných poslancov z mnohých dôvodov nepraktické a takisto to stojí dosť peňazí, pretože je potrebné z takto vyrobeného alkoholu zaplatiť daň, ktorá nie je nízka. „Naša novela zákona vychádza z toho, že majiteľ ovocia si môže kúpiť certifikovanú aparatúru na destilovanie alkoholu, ktorú si nechá zaregistrovať. Následne môže vypáliť až do 50 litrov ovocného destilátu ročne pre vlastnú potrebu,“ vysvetlil Krajcer poslancom pri uvádzaní novely.

„Ja tento návrh zákona vítam, je absolútne nepolitický,“ povedal v rozprave poslanec za OĽaNO Jozef Viskupič. Dnešný stav podľa neho robí z ľudí kriminálnikov, pričom ide o široko akceptovateľný fakt a ľudskú realitu. Viskupič tiež pripomenul, že pri ohlasovaní čierneho pálenia si ľudia často riešia iné susedské spory.

Združenie výrobcov liehu a liehovín na Slovensku (ZVL), ktoré je členom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), s návrhom štyroch nezaradených poslancov nesúhlasilo. Tajomník ZVL Július Forsthoffer zdôraznil, že štát musí mať výrobu alkoholu v každej jeho forme pod prísnou kontrolou. "Pokiaľ povolíme pálenie bez obmedzenia komukoľvek, tak sa nám výroba alkoholu vymkne spod množstevnej a kvalitatívnej kontroly. V tom je slabina poslaneckého návrhu, ktorý vnímame len ako reklamnú predvolebnú kampaň. Nikto snáď nechce, aby sme boli opäť svedkami aféry z otravy alkoholom, akú zažívali v nedávnej minulosti v susednej Českej republike," upozornil Forsthoffer. Argumentácia, že každý má mať právo vypáliť si vlastný alkohol, nie je preto podľa ZVL dostatočne opodstatnená.

V prípade zmeny legislatívy ZVL radšej žiada meniť národnú sadzbu dane, ktorá je so sumou 10,8 eura na liter absolútneho alkoholu dvojnásobne vyššia ako európska, ktorá je 5,4 eura na liter alkoholu. Ďalšiu pomoc páleniciam vidí združenie aj v povolení spracovávať v páleniciach obilniny, napríklad raž, alebo možnosti obchodovania s vypáleným produktom pre drobných pestovateľov ovocia.

Trojica opozičných poslancov nepresadila zákaz interrupcií

Parlament dnes nechválili návrh ústavného zákona, ktorým trojica opozičných poslancov Štefan Kuffa, Marián Kvasnička (obaja nezaradení) a Jozef Mikloško (KDH) presadzovala zákaz interrupcií. 

Predkladatelia chceli návrhom garantovať nenarodeným deťom od ich vzniku právo na život, nedotknuteľnosť, ochranu zdravia, zachovanie ľudskej dôstojnosti ako aj ďalšie základné práva a slobody, ktoré sú vzhľadom na špecifické postavenie nenarodeného dieťaťa objektívne možné. Nenarodené dieťa má mať podľa návrhu ústavného zákona spôsobilosť na práva, pričom podmienka narodenia sa živého dieťaťa sa navrhuje ponechať iba pri majetkových právach nenarodeného dieťaťa. Pri ostatných právach nenarodeného dieťaťa sa táto podmienka ruší. „Pokiaľ ide o ústavné práva, nenarodené dieťa má mať pre jednoznačnosť spôsobilosť na tie z nich, ktoré budú nenarodenému dieťaťu v ústave výslovne zaručené. Nie všetky základné práva je totiž možné vzťahovať aj na nenarodené deti, napr. právo na vzdelanie, právo slobodne sa združovať,“ zdôvodňovali návrh Kuffa, Kvasnička a Mikloško. 

Opoziční poslanci sú pevne presvedčení, že právo na život je prirodzeným a primárnym základným ľudským právom, keďže bez neho nemajú ostatné základné práva a slobody význam. Podľa nich je zrejmé, že právo na život je predpokladom všetkých ostatných ľudských práv a slobôd. „Právny poriadok dovoľujúci úmyselné zabíjanie nenarodených detí a hrubé porušovanie ich ľudskej dôstojnosti jednoznačne nie je spravodlivý, morálne prípustný a nie je ani v súlade s prirodzeným právom,“ zdôraznila trojica poslancov. Upozornili, že slovenská ústava nepripúšťa trest smrti, preto je zvlášť zavrhnutiahodné, že dovolenie zabíjania nevinných nenarodených detí neschopných akejkoľvek obrany má v právnom poriadku Slovenskej republiky miesto. 

Právo má podľa trojice poslancov osobitne chrániť tých najslabších a najzraniteľnejších, preto do ústavy ako právnej normy s najvyššou právnou silou chceli neúspešne doplniť zákazy akéhokoľvek úmyselného potratu, eutanázie a asistovanej samovraždy. 

V záujme ochrany zdravého a priaznivého všestranného vývinu detí poslanci navrhovali v ústave ustanoviť aj základné podmienky adopcií a sprísnenie podmienok osvojenia detí do zahraničia. 

Neschválila liberalizáciu pre podporu alternatívnych rádií

 Parlament dnes neschválil novelu zákona o vysielaní a retransmisii, ktorou chcel poslanec za OĽaNO Jozef Viskupič liberalizovať prideľovanie rozhlasových licencií s cieľom podpory vzniku alternatívnych rádií. Poslanec obyčajných ľudí neúspešne presadzoval, aby zákon umožnil udelenie viacerých licencií jednej fyzickej alebo právnickej osobe na vysielanie rozhlasovej programovej služby. 

„Na slovenskom rozhlasovom trhu v súčasnosti nefungujú súkromné rádiá so zameraním na jazz, hip-hop, pôvodnú tvorbu alebo vážnu hudbu, čo je nesporne na škodu plurality a kvality mediálneho priestoru. Navrhovanou liberalizáciou sa podporí vznik alternatívnych rádií, vytvoria sa podmienky pre ich rast a reálne zotrvanie na slovenskom mediálnom trhu,“ vysvetľoval Viskupič. Tieto alternatívne rádiá by podľa neho mohli ponúknuť bohatšiu programovú štruktúru a informácie zamerané na daný typ poslucháča, čím by sa zvýšila rozmanitosť na trhu. Model umožňujúci udelenie viacerých licencií na rozhlasovú programovú službu jednej osobe funguje podľa Viskupiča s úspechom napríklad v Českej republike.

Pluralitu informácií a kvalitu mediálneho priestoru nezabezpečuje podľa poslanca OĽaNO len liberalizácia udeľovania rozhlasových licencií, ale tiež väčšia priehľadnosť majetkových a personálnych vzťahov vo vysielaní. Novela zavádzala povinnú identifikáciu majoritných vlastníkov žiadateľa o licenciu a posúvala hranicu zisťovania informácií o majetkových a personálnych prepojeniach až na tretiu úroveň, t.j. na úroveň spoločníka alebo akcionára spoločníka alebo akcionára, ktorý je spoločníkom alebo akcionárom právnickej osoby, ktorá je držiteľom licencie. „Takýto posun zabezpečí Rade pre vysielanie a retransmisiu pri rozhodovaní o udelení licenciu väčšiu slobodu rozhodovania, ktorej výsledkom by malo byť kvalifikovanejšie a objektívnejšie rozhodnutie o udelení licencie tak, aby pluralita informácií zostala zachovaná,“ argumentoval Viskupič. 

Hlasovaním poslanci ukončili 18. deň 58. schôdze parlamentu. V riadnej schôdzi budú pokračovať v utorok na budúci týždeň, z programu im zostáva prerokovať posledné štyri návrhy poslaneckých zákonov. V piatok čaká zákonodarcov mimoriadna schôdza k odvolávaniu ministra životného prostredia Petra Žigu, ktorú iniciovali opoziční poslanci.