Poslanci dnes schválili viaceré zákony, stáčaniu tachometrov by malo odzvoniť

Neoprávnená manipulácia s tachometrom v automobiloch bude zakázaná. Vyplýva to z novely zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. Poslanci za Smer-SD Anton Martvoň a Otto Brixi právnou normou rovnako zakazujú zadováženie technických prostriedkov alebo softvéru inej osobe, či ponúkanie takýchto služieb za účelom neoprávnenej manipulácie s tachometrom.

„Ako ukazuje dlhoročná slovenská aj zahraničná prax, pretáčanie kilometrov je v súčasnosti veľmi výhodným obchodom, na ktorom sa dá obohatiť. S príchodom digitálnych odometrov nastúpili softvéroví odborníci a stáčanie kilometrov dostalo iné rozmery. Pri tomto úkone si dnes už nikto nezašpiní ruky, kilometre sa totiž stáčajú pomocou počítača napojeného priamo do servisnej zásuvky v aute,“ argumentujú Martvoň a Brixi. Za neoprávnenú manipuláciu s počítadlom kilometrov bude môcť Slovenská obchodná inšpekcia udeliť pokutu od 3 000 do 50 000 eur.

Právnické a fyzické osoby podnikateľov predávajúce automobily majú podľa novely zakázané predávať, respektíve sprostredkovávať predaj automobilov so stočenými kilometrami. Za porušenie je sankcia od 3 000 do 50 000 eur, pri opakovanom porušení zákona do 100 tisíc eur. SOI bude môcť pri opakovanom porušovaní zákona dať podnet živnostenskému úradu na zrušenie živnostenského oprávnenia dotknutej spoločnosti. Akékoľvek neoprávnené manipulácie s odometrom budú Stanice technickej kontroly, autoservisy či kontroly originality nahlasovať SOI. Martvoň a Brixi definujú, že manipulovať s tachometrom môže výrobca, zástupca výrobcu alebo autorizovaný servis na základe pokynu výrobcu.

Novela zároveň zakazuje používanie tzv. antiradarov, uvádzanie, sprístupnenie alebo ponúkanie týchto antiradarov na slovenský trh a používanie zvláštnych výstražných svetiel a znamení neoprávneným osobám. Návrh rovnako zakazuje prezentáciu informácií, výrobkov, technických prostriedkov alebo ponúkanie služieb zakázaných podľa navrhovanej novely.
Po podpísaní prezidentom má právna norma nadobudnúť účinnosť 1. marca 2016.

Základná suma osobitného príspevku pre baníkov sa zvýši. Plénum NR SR dnes totiž definitívne schválilo návrh novely zákona o osobitnom príspevku baníkom, ktorú pripravil poslanec Smeru-SD Pavol Pavlis. Novela stanoví mechanizmus, ktorým sa zabezpečí zohľadnenie celej doby výkonu zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom v podzemí v hlbinných baniach na území Slovenska. A to zvýšením zákonom stanovenej základnej sumy osobitného príspevku baníkom za obdobie zamestnania prevyšujúce minimálnu dobu zamestnania potrebnú na vznik nároku na osobitný príspevok v základnej výške.

V navrhovanom zvýšení sa výhodnejšie zohľadňuje obdobie zamestnania presahujúce minimálnu dobu potrebnú na vznik nároku na osobitný príspevok, vykonávané vo vybraných zamestnaniach ako rubač, lámač, razič alebo hĺbič v porovnaní s ostatnými zamestnaniami v baníctve so stálym pracoviskom v podzemí. Zároveň sa novelou zavádza každoročná valorizácia sumy osobitného príspevku baníkom v závislosti od indexu medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve. Novela nadobudne účinnosť od 1. januára 2016.

Strany sa môžu obracať s nejasnosťami na komisiu pre voľby. Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán bude môcť na požiadanie kandidujúcich subjektov poskytovať stanoviská v záujme predchádzania porušovaniu volebných pravidiel. Vyplýva to z novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Návrh predložili poslanci za Smer-SD Jana Laššáková, Róbert Madej a Viera Kučerová, Lucia Žitňanská (Most-Híd) a Martin Poliačik (SaS).

„Navrhované ustanovenie dáva možnosť politickým stranám a kandidátom vo voľbách, aby v prípade nejasností svojho konania vo vzťahu k výkladu ustanovení zákona mali možnosť požiadať štátnu komisiu pre voľby a kontrolu financovania politických strán o stanovisko k vzniknutému problému a vyhnúť sa tak porušeniu zákona,“ uvádza sa v novele. Zákon ustanovuje primerané lehoty a zároveň ukladá, aby komisia svoje závery vo forme stanoviska zverejňovala na webovom sídle ministerstva vnútra v rámci preventívnej činnosti.
Predkladatelia chcú novelou posilniť preventívnu činnosť komisie s cieľom predchádzať porušovaniu pravidiel financovania politických strán a korupcii počas volebnej kampane.

Šiesty október bude pamätný deň hrdinov duklianskej operácie.  Budúci rok nastane v kalendári zmena. Poslanci schválením novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch ustanovili 6. október ako pamätný deň s názvom Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie. Autorom novely je poslanec Viliam Jasaň (Smer-SD), za právnu normu dnes zahlasovalo 104 členov snemovne.

"V minulosti sa v našom štáte deň konečného prielomu, 6. október, oslavoval ako Deň Československej ľudovej armády. V súčasnosti je tento pamätný deň venovaný obetiam Dukly, a nie hrdinom," vysvetlil Jasaň, podľa ktorého má byť venovaný práve im. Poslanec tvrdil, že nie všade si s patričnou úctou vážime pamiatku tých, ktorí v bojoch 2. svetovej vojny zahynuli. "Áno, mnoho našich spoluobčanov sa stará o pomníky a pamätné miesta bojov 2. svetovej vojny, ale mnohé boli po roku 1989 zanedbané a z mnohých boli odstránené symboly Červenej armády. Žiaľ, lebo tí, ktorí bojovali v bojoch 2. svetovej vojny, nemôžu za to, čo bolo po oslobodení," uviedol Jasaň v dôvodovej správe.

Jeden z takýchto pamätníkov je podľa jeho slov aj na Dukle. "Toto miesto bolo strategickým v 20. storočí. V 1. svetovej vojne sa tu odohrali ťažké boje medzi ruským a rakúsko-uhorským vojskom. Pamiatkou na tieto boje sú dnes cintoríny padlých vojakov v Ladomírovej, Svidníku, Vyšnom Mirošove, Dubovej, Jurkovej Voli, Cernine a v ďalších podduklianskych obciach," menoval poslanec.

Jasaň doplnil, že tento priesmyk sa stal aj dejiskom vojenskej operácie 2. svetovej vojny, ktorou mali príslušníci Prvého československého armádneho zboru vstúpiť na rodnú hrudu. "Do začiatku Karpatsko-duklianskej operácie ho tvorilo vyše 16.000 žien a mužov. Z toho Slovákov bolo okolo 20 percent, Čechov 44 percent a Rusínov-Ukrajincov 24 percent. Bojovalo sa doslova o každý meter pôdy na horských cestičkách a úzkych priechodoch vo veľmi ťažkom teréne. Konečný prielom nemeckej obrany sa podaril až po mesiaci, 6. októbra 1944," dodal poslanec.

Odpočúvanie bude kontrolovať špeciálna komisia. Na zákonnosť odpočúvania občanov bezpečnostnými zložkami bude dohliadať špeciálna komisia. Vyplýva to z novely zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). Účelom návrhu je nová úprava kontroly nad použitím informačno-technických prostriedkov, ktorá má v tejto oblasti posilniť externý dohľad parlamentu.

Komisiu budú tvoriť šiesti členovia nominovaní osobitnými kontrolnými výbormi a výborom pre obranu a bezpečnosť, pričom traja členovia budú zástupcami vládnych strán a traja členovia zástupcami opozície. Predseda komisie bude zástupcom opozície. Ďalších dvoch členov bude do komisie voliť parlament. Kontrolu využívania odpočúvania novela navrhuje vykonávať jedenkrát do roka alebo kedykoľvek, ak sa komisia na tom dohodne. Kontrola bude možná aj na základe podnetu občana SR, ak sa domnieva, že sa informačno-technické prostriedky používajú voči nemu. Podnet na kontrolu môžu podať aj branno-bezpečnostný výbor parlamentu, osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. 

Odpočúvanie možno podľa novely použiť iba vtedy, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a zahranično-politických záujmov štátu, bezpečnosti a obrany štátu, získavanie informácií zo zahraničných zdrojov, predchádzanie a objasňovanie trestnej činnosti alebo na ochranu práv a slobôd iných a ak dosiahnutie tohto účelu inak by bolo neúčinné alebo podstatne sťažené. Odpočúvanie možno podľa návrhu v pôsobnosti Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva použiť aj mimo územia Slovenskej republiky, ale len v rozsahu úloh podľa osobitných predpisov. 

Parlament neschválil pozmeňujúce návrhy poslanca Daniela Lipšica (klub OĽaNO), aby členovia komisie každý rok chodili na detektor lži a mali previerku Národného bezpečnostného úradu na stupeň prísne tajné. Lipšic zároveň neúspešne presadzoval, aby komisia mala namiesto osem šesť členov.  Po podpísaní prezidentom má zákon nadobudnúť účinnosť 1. januára 2016.

Fond na podporu kultúry národnostných menšín neprešiel. Na Slovensku nevznikne Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Vznik fondu v návrhu zákona navrhovali poslanci za Most-Híd, vládny Smer-SD ich návrh neschválil. Cieľom opozičných zákonodarcov bolo systematické a spravodlivé rozdelenie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na transparentné a efektívne podporovanie kultúry, kultúrnych aktivít a kreatívneho priemyslu národnostných menšín.

Fond by podľa poslancov za Most-Híd mal byť verejnoprávnou inštitúciou, zriadenou Ministerstvom kultúry SR. „Účelom fondu je predovšetkým zachovanie, vyjadrenie, ochrana a rozvoj kultúrnej identity a kultúrnych hodnôt národnostných menšín, ďalej výchova a vzdelávanie k právam národnostných menšín ako aj rozvoj a podpora interetnického a interkultúrneho dialógu a porozumenia medzi národnostnou väčšinou a národnostnými menšinami či etnickými skupinami, a to všetko prostredníctvom navrhovaného dotačného systému,“ vysvetľujú poslanci. Hlavnými zásadami, na ktorých je postavený navrhovaný dotačný systém, je stabilita, samospráva, odbornosť, transparentnosť, úmernosť a proporcionalita.

Ročne by mal fond rozdeľovať osem miliónov eur. Suma ročného príspevku vo výške osem miliónov eur zo štátneho rozpočtu je výsledkom pomeru obyvateľov Slovenskej republiky hlásiacich sa k jednej z 13 národnostných menšín, resp. používajúcich jeden z menšinových materinských jazykov a celkového rozpočtu ministerstva na rok 2015 po odrátaní prostriedkov na verejnoprávne médiá, cirkvi a inštitucionálnu podporu menšinovej kultúry. „Pri výpočte bola zároveň zohľadnená aj skutočnosť, že príslušníci národnostných menšín sú aj konzumentmi slovenskej (väčšinovej) kultúry,“ argumentujú poslanci za Most-Híd. Suma ročného príspevku sa mala rozdeliť podľa výsledkov posledného sčítania obyvateľov SR.