Poslanci dnes neschválili viaceré zákony, chudobné domácnosti nedostanú energetické dávky

Obete komunizmu odškodnené nebudú

Plošné krátenie výsluhových dôchodkov pre bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ktorí pracovali na úseku boja proti tzv. vnútornému nepriateľovi, sa zavádzať nebude. Plénum Národnej rady SR dnes nepodporilo novelu zákona o protikomunistickom odboji z dielne Janky Šípošovej (OĽaNO), ktorá zároveň priznávala jednorazový finančný príspevok politickým väzňom, ich manželkám, manželom alebo vdovám vo výške 1000 eur.

"Je to symbolické odškodnenie. Nie je to ale to najpodstatnejšie. Podstatnejšie je, že ešte dnes žijú tí, ktorí týchto ľudí prenasledovali a dnes sa im skladáme na výsluhové dôchodky. A to nielen my, ale aj tí, ktorých prenasledovali a aj deti prenasledovaných," povedala Šípošová. Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ondrej Krajňák poukázal, že ÚPN eviduje vyše 70.000 politických väzňov. "Veteránov ubúda. Príslušníci ŠtB naďalej poberajú vysoké výsluhové dôchodky, zatiaľ čo ľudia, ktorí v minulosti trpeli vo väzeniach, majú nízke dôchodky, lebo nemajú odpracované roky," doplnil Krajňák, ktorý je za odškodnenie politických väzňov a ich rodín.

Šípošová sa pokúsila právnu normu presadiť už pred rokom. Neuspela však, keďže vládny Smer-SD jej novelu nepodporil. "Hanbím sa za to, že sme za 25 rokov nevedeli povedať ľuďom, ktorí za komunizmu trpeli, prepáčte, je nám to ľúto," poznamenala Šípošová. Novela to má podľa poslankyne povedať.

Majetkové priznania verejných funkcionárov nebudú podrobnejšie ako doteraz

Za novelu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov (zákon o konflikte záujmov) totiž hlasovalo len 80 poslancov. Na schválenie ústavného zákona treba aspoň 90 hlasov. Opozícia mala s návrhom z dielne Smeru-SD problém. Podľa nej boli navrhnuté úpravy len kozmetické a neprinesú viac svetla do majetkových priznaní funkcionárov. Opoziční poslanci sa pokúšali novelu sprísniť, ich pozmeňujúce návrhy však neprešli. Miroslav Beblavý (nezaradený) chcel, aby sa dal kontrolovať prírastok majetku a porovnať ho s príjmami verejného funkcionára. Žiadal aj to, aby nebolo možné zastaviť konanie voči verejnému funkcionárovi za porušenie toho zákona len preto, lebo väčšina členov Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií nehlasovala za. Beblavý navrhoval aj majetkové priznania s vyššou výpovednou hodnotou.

Miroslav Číž zo Smeru-SD si za novelou stojí a opozícii neraz odkázal, že je v nej zapracované všetko akceptovateľné, čo vylepšuje doterajší stav. Právna norma z dielne Smeru-SD počítala s tým, že by majetkové priznania podávali všetci činitelia volení parlamentom. Podľa poslancov Smeru-SD mala priniesť viac informácií o majetku, ktorý majú verejní funkcionári v prenájme, či o daroch. Funkcionári mali zverejňovať všetky svoje príjmy, ako aj majetkové pomery rodinných príslušníkov.

Popisovať mali aj dar, inú výhodu či sumu finančného daru spolu s údajmi o darcovi alebo osobe, ktorá túto výhodu funkcionárovi poskytla. Tieto informácie mal v majetkovom priznaní uvádzať verejný funkcionár vtedy, ak hodnota jedného alebo viacerých darov či iných výhod od jedného darcu presiahne sumu 4000 eur. Majetkové priznania mali podľa návrhu podávať nielen parlamentom volení verejní funkcionári, ale aj funkcionári v akciových spoločnostiach s majoritnou účasťou štátu aj samospráv. Novela riešila aj otázku viacerých funkcií činiteľov a ich odmien a tiež oznamovanie konfliktu záujmov. Ohlasovať ho mali funkcionári aj pred hlasovaním o veci, pre ktorú sú v konflikte záujmov. Zmeny sa mali dotknúť aj pokút.

Verejní funkcionári v majetkovom priznaní uvádzajú celkové príjmy za výkon verejnej funkcie za predošlý rok, prípadne aj iné príjmy. Zverejňujú tiež zoznam svojho nehnuteľného a hnuteľného majetku, avšak bez konkrétností. Napíšu len auto, byt, resp. pozemok. Návrh počítal aj s bližším popisom majetku.

Domácnosti ohrozené energetickou chudobou nebudú dostávať energetické dávky

Poslanci totiž neposunuli do druhého čítania návrh zákona o ochrane zraniteľných spotrebiteľov energií z dielne KDH, ktorým sa mala takáto novinka zaviesť do praxe. Zákon pripravila trojica zákonodarcov Ján Hudacký, Jozef Bobík a Pavol Zajac. Chceli ním riešiť problém energetickej chudoby, teda stav, keď domácnosť nie je schopná udržať vo svojich obytných priestoroch vhodné teplotné podmienky, alebo si zadovážiť za dostupnú cenu základné energetické služby. "Súčasná situácia, najmä sociálne slabších rodín, je neúnosná. Ceny energií pre domácnosti sú regulované, ale plošne, čo neumožňuje selektívne podporovať zraniteľných spotrebiteľov," upozornil Hudacký.

Právnou normou tak chcel identifikovať práve takýchto spotrebiteľov. "Na základe takejto identifikácie by bola každá domácnosť, ako zraniteľný spotrebiteľ, oprávnená požiadať z Fondu energetickej solidarity o finančný príspevok, energetickú dávku, ktorá by pokrývala minimálnu potrebu energie. Zahŕňala by v sebe náklady na vykurovanie, ohrev vody, ale aj na ďalšiu spotrebu energií," priblížil Hudacký.

Fond energetickej solidarity mal byť plnený z príspevkov energetických spoločností. "Nezaťažoval by teda verejné zdroje a štátny rozpočet," uviedli poslanci z KDH. Navrhovali, aby na takúto dávku mali nárok poberatelia hmotnej núdze. Mali to byť rodiny, ktorých príjem nedosahuje sumy životného minima. Plénum NR SR zároveň pri dnešnom hlasovaní neposunulo do druhého čítania aj návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý pripravila skupina poslancov z OĽaNO. Zákonodarcovia v ňom chceli upraviť systém pokút pre prijímateľov dotácií zo štátu, ktorí nedodržia svoje povinnosti. Čiže ak napríklad odmietnu orgánu kontroly vydokladovať účel, na ktorý dotáciu použili.

Tresty pre obete domáceho násilia sa neznížia

Rozšírenie možnosti pre mimoriadne zníženie trestu v prípadoch trestného činu úkladnej vraždy neúspešne presadzovali v novele Trestného zákona poslanci za SaS Jana Kiššová a Peter Osuský. Parlament ich novelu neschválil. Miernejšie tresty liberáli navrhovali pre páchateľov, ktorí sa činu dopustili v ospravedlniteľnom stave mysle vyvolanom zavrhnutiahodným konaním poškodeného alebo v ospravedlniteľnom stave mysle zo súcitu nad takým zdravotným stavom usmrteného, ktorý bol nezvratný a neumožňoval viesť obeti dôstojný život. V oboch prípadoch by však súd nesmel uložiť trest odňatia slobody kratší ako päť rokov. Podľa parlamentom neschváleného návrhu malo byť naďalej takéto konanie trestné, avšak trest miernejší.

„Zmyslom uvedeného návrhu je možnosť súdu uplatniť miernejší trest jednak voči obetiam domáceho násilia a jednak voči tým páchateľom, ktorí sú motivovaní súcitom k ich obetiam. Do úvahy prichádza v tejto súvislosti iba súcit k obeti, ktorej zdravotný stav je nezvratný (nevyliečiteľnosť) a ktorý jej zároveň neumožňuje, respektíve znemožňuje viesť plnohodnotný život. Obe podmienky musia byť splnené kumulatívne,“ vysvetľovali poslanci SaS. Vyhodnotenie okolností malo byť v kompetencii súdu; ak bude súd názoru, že zdravotný stav nebol nezvratný, alebo že hoci bol nezvratný, ale umožňoval viesť dôstojný život, jednoducho možnosť mimoriadneho zníženia trestu nevyužije a uloží trest v rámci riadnej sadzby, priblížili liberáli. 

Obete dlhodobého domáceho násilia podľa poslancov SaS patria v slovenských podmienkach do kategórie ľudí, ktorí ak sa nechcú dopustiť protiprávneho konania voči páchateľovi domáceho násilia, ktorý je prakticky vždy vo fyzickej prevahe, majú najčastejšie možnosť iba trpieť. V tejto súvislosti sa často dostanú do takého stavu mysle, že nevidia iné východisko, len páchateľa domáceho násilia usmrtiť, pritom si to však naplánujú, pripravia a budú zodpovedné za trestný čin úkladnej vraždy rovnako ako páchatelia vrážd na objednávku. „Ak by však tieto obete domáceho násilia úmyselne usmrtil domáci násilník v nejakom náhlom návale hnevu, bol by zodpovedný len za menej závažný trestný čin vraždy. Je to nevhodný stav, ktorý je potrebné riešiť. Podobných prípadov sa v praxi môže vyskytovať nespočetné množstvo,“ konštatujú Kiššová a Osuský. 

OĽaNO nepresadilo jeden plat pre verejných funkcionárov

Parlament dnes neschválil ani novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR, ktorou poslanci za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) navrhovali, aby verejní funkcionári za pôsobenie vo viacerých verejných funkciách poberali iba jeden plat.  Zavedenie princípu jedného platu pre poslancov parlamentu, ktorí zároveň vykonávajú napríklad funkcie primátorov či predsedov vyšších územných celkov, opakovane v tomto volebnom období presadzovali poslanci za KDH aj OĽaNO, ich návrhy však nikdy nenašli dostatočnú podporu parlamentu. Vládny Smer-SD nakoniec začiatkom roka 2015 schválil novelu, podľa ktorej poslanci Národnej rady SR, vykonávajúci aj inú verejnú funkciu, budú dostávať v plnej výške iba plat poslanca. Za výkon každej ďalšej verejnej funkcie dostanú plat najviac v sume minimálnej mzdy. Návrh obyčajných ľudí mal rušiť tento postup s tým, že zákonodarcovia by za inú verejnú funkciu nemali poberať nič a dostávať iba jeden plat, ktorý si vyberú. 

„Návrh zákona vychádza z predpokladu, že jedna osoba dokáže vykonávať svoju prácu maximálne na 100 percent. Ak vykonáva viacero prác, každej sa pomerne venuje spôsobom, ktorý vo výsledku znamená hodnotu 100 percent. Za takto odvedenú 100-percentnú prácu dostane 100-percentnú odmenu, ktorá spočíva v jednom 100-percentnom príjme z ktorejkoľvek ním zvolenej verejnej funkcie a v tomto príjme je už započítaná odmena za prácu súvisiacu so všetkými vykonávanými verejnými funkciami,“ vysvetľujú obyčajní ľudia. 

Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa meniť nebude

Poslanci z klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností chceli do zákona zakotviť možnosť uloženia pokuty pri nespolupráci pri kontrolách štátnych dotácií až do výšky 100 tis. eur a opakovane, ako je to v zákone o finančnej kontrole. V utorňajšom hlasovaní však poslanci v parlamente nepodporili posunutie návrhu do druhého čítania, za zahlasovalo iba 42 zákonodarcov. 

Podľa opozičných poslancov totiž nesprávne nastavený systém sankcií v súčasnosti skôr motivuje subjekty, ktoré si majú plniť povinnosti podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, k odmietnutiu súčinnosti. Praktické skúsenosti podľa nich preukazujú, že sankcie, ktoré uvedený zákon ukladá v prípade, ak kontrolovaný subjekt odmietne poskytnúť súčinnosť týmto orgánom pri vyúčtovaní dotácií poskytnutých zo štátneho rozpočtu, nie sú efektívne, primerané a ani odstrašujúce. "Problémom sú teda okrem laxného prístupu orgánov aplikácie práva vrátane súdov aj nedostatky v platnej legislatíve, ktoré je potrebné návrhom zákona odstrániť,“ píše sa v návrhu.