Porovnateľnosť poplatkov za platobné účty by sa mala zlepšiť

Ide o transpozíciu eurosmernice o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami. Výška poplatku za základný balík služieb by mala byť podľa vykonávacieho predpisu rezortu financií najviac tri eurá mesačne.

Úpravy v zákone o bankách sa týkajú novelizácie základného bankového produktu. Cieľom je zaviesť platobný účet so základnými funkciami pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Podmienka pre poskytnutie základného bankového produktu sa upravuje z mesačného príjmu, ktorý nie je vyšší ako minimálna mzda na hornú hranicu 400 eur.

Novelizáciou podmienok sa upravuje aj možnosť pre spotrebiteľa mať súčasne vkladový účet, peňažný vklad potvrdený vkladnou knižkou alebo vklad formou vybraného sporiaceho programu.

Základný platobný účet obsahuje zriadenie, vedenie a zrušenie platobného účtu. Zahŕňa aj operácie, ako vklad a výber finančných prostriedkov v hotovosti v mene euro. Ďalej sú to bezhotovostné prevody finančných prostriedkov z platobného účtu alebo na platobný účet v mene euro, inkaso vrátane trvalého príkazu na inkaso, úhradu vrátane trvalého príkazu na úhradu. Patrí tam aj vydanie platobnej karty.

Cieľom celého návrhu je ustanoviť základné požiadavky pre transparentnosť poplatkov, ktoré si banky účtujú v rámci platobných účtov. Podľa návrhu je potrebné vytvoriť základné pravidlá pre presun platobných účtov. Zvýšenie informovanosti spotrebiteľa sa má podľa ministerstva docieliť poskytnutím dokumentu s informáciami o poplatkoch pred uzatvorením zmluvy o platobnom účte. Taktiež sa určí spôsob zasielania výpisu poplatkov. K zvýšeniu transparentnosti má viesť aj porovnávanie poplatkov prostredníctvom nezávislej webovej stránky Národnej banky Slovenska.

Spotrebiteľom sa má podľa ministerstva financií zjednodušiť presun platobných účtov zavedením záväzných pravidiel. Jedným z faktorov zotrvačnosti klientov pri jednom konkrétnom poskytovateľovi platobných služieb je podľa rezortu financií predpokladaná komplikovanosť a nejasnosť jednotlivých krokov presunu platobného účtu. "To uvedený návrh zákona v plnom rozsahu odstráni," uviedlo ministerstvo. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2016.

Novelou chce MK SR definovať profesionálneho umelca

Nové pravidlá pre dotácie v kultúre, nový pojem profesionálny umelec aj snahu evidovať umelcov prináša návrh novely zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry (MK) SR. Návrh na svojom dnešnom rokovaní odobrila vláda. Ministerstvo kultúry novelu predložilo v nadväznosti na vznik novej verejnoprávne inštitúcie - Fondu na podporu umenia. Fond, ktorý vznikol 1. januára tohto roka a prvé dotácie poskytne na budúci rok, má totiž podporovať kultúrne a umelecké aktivity a kreatívny priemysel. Z toho dôvodu MK SR navrhuje zúžiť oblasť dotácií, ktoré dáva zo štátneho rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku. Podľa návrhu bude MK SR dotovať zo štátneho rozpočtu tri oblasti: ochranu, obnovu a rozvoj kultúrneho dedičstva v oblasti pamiatkového fondu (dotačný program Obnovme si svoj dom); kultúrne aktivity osôb so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnených skupín obyvateľstva a sprístupňovanie kultúrnych hodnôt žiakom základných škôl, žiakom stredných škôl a pedagogickým zamestnancom základných škôl a stredných škôl (kultúrne poukazy). 

Návrh vymedzuje pojem profesionálny umelec v slobodnom povolaní a upravuje podmienky evidencie profesionálnych umelcov. V prvej etape je podľa MK SR "potrebné zakotviť do právneho poriadku pojem 'profesionálny umelec v slobodnom povolaní', na základe čoho bude možná evidencia profesionálnych umelcov s pridelením 'statusového' preukazu evidovanému slobodnému umelcovi a v ďalšej etape sa môže pristúpiť k samotnému naplneniu statusu profesionálneho slobodného umelca v jeho obsahovej forme". Ministerstvo to objasňuje v dôvodovej správe k návrhu, v ktorej sa ďalej upravujú podrobnosti o činnosti fondu vo vzťahu k evidencii umelcov. "Evidencia nie je povinná a nie je podmienkou vykonávania umeleckej činnosti. Avšak zápisom v evidencii profesionálnych umelcov v slobodnom povolaní získava umelec status profesionálneho umelca, čo môže byť v budúcnosti podmienkou pre udelenie rôznych bonusov pre umelcov," píše sa v predkladacej správe k návrhu. MK SR navrhuje, aby evidenciu slobodných umelcov viedol nový Fond na podporu umenia. Fond má vydávať aj preukazy profesionálnych umelcov a viesť ich verejný zoznam na webstránke. O zápise do evidencie má podľa MK SR rozhodovať riaditeľ fondu na základe odporučenia odbornej komisie, zloženej z externých odborníkov z príslušného žánru umeleckej činnosti, ktorá preskúma podmienky zápisu do evidencie. Odborníkov do komisie budú nominovať profesionálne umelecké združenia. O zápis do evidencie profesionálnych umelcov bude môcť požiadať ten, kto pôsobí v niektorej z oblastí umenia (literatúra, výtvarné umenie, hudobné umenie, divadelné umenie, hudobno-dramatické umenie, tanečné umenie, audiovizuálne umenie alebo iná forma umenia). Podmienkou je vzdelanie, no ak tvorca nevyštudoval príslušný umelecký odbor, rozhodujúce budú jeho tvorivé výsledky. Za spracovanie žiadosti o zápis do evidencie profesionálnych umelcov navrhuje ministerstvo administratívny poplatok 30 eur, ktorý fond použije na svoju prevádzku. 

Tému profesionálnych umelcov, ich definovania a postavenia bližšie MK SR objasňuje v dôvodovej správe k návrhu novely. Odhaduje, že približne 5 000 až 6 000 umelcov vykonáva profesionálnu umeleckú činnosť v slobodnom povolaní. Presne číslo však nie je známe, pretože od roku 1993 v tejto oblasti nie je evidencia. Okrem iného konštatuje, že "aj keď Autorský zákon vymedzuje pojem autor, výkonný umelec a umelecký výkon, pojem profesionálny slobodný umelec ani umelecká činnosť v právnom poriadku nie je vymedzený. Rovnako nie sú v právnom poriadku upravené podmienky umeleckej činnosti". Dôsledkom toho podľa ministerstva je, že profesionálni slobodní umelci sú zaraďovaní medzi samostatne zárobkovo činné osoby a orgány štátnej správy ich považujú za živnostníkov. 

Návrh novely zákona o poskytovaní dotácií v kultúre zároveň novelizuje zákon o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby. "Vytvára legislatívny priestor na možnosť poskytnúť neziskovej organizácii finančnú podporu z rozpočtu jej zakladateľa na prevádzkovú činnosť vo forme príspevku zakladateľa," píše MK SR. Podľa v súčasnosti platného zákona o neziskových organizáciách, poskytujúcich všeobecne prospešné služby, sa totiž nedajú z dotácií zo štátneho rozpočtu, rozpočtu štátneho fondu či rozpočtu obce uhrádzať výdavky (náklady) na správu neziskovej organizácie.

Účinnosť zákona ministerstvo navrhuje od 1. novembra 2015, v prípade pravidiel pre dotácie a evidencie profesionálnych umelcov navrhuje účinnosť od 1. januára 2016.