Populácia kamzíkov zažíva v súčasnosti najväčšie straty od roku 1971

K dnešnému dňu Správa Tatranského národného parku (TANAP) eviduje už 15 uhynutých kamzíkov. Informoval o tom riaditeľ Správy TANAPu Pavol Majko. „Pravdepodobne kombinácia extrémne zľadovateného terénu, množstva ľudí v dolinách napriek zimnej uzávere, množstva úrazov a s nimi spojené celodenné prelety záchranárskych vrtuľníkov, to sú príčiny toľkých smrteľných pádov symbolu Tatranského národného parku,“ uviedol s tým, že v prípade úhynu niektorých kamzíkov išlo o prirodzený kolobeh života a poslúžili ako zdroj potravy pre veľké šelmy.

Kamzík je podľa ochranárov na život v drsnom prostredí dokonale vybavený, avšak ani zbytočné riskovanie nie je pre tento druh živočícha prirodzené. Zdržiava sa najmä v lokalitách, v ktorých sa cíti bezpečne, i napriek tomu, že bývajú značne exponované. Následkom nestabilného teplého počasia a rýchleho mrznutia sa podľa Majka niekedy kamzíky ocitajú v ľadovej pasci. V snahe nájsť potravu a vyhnúť sa nebezpečenstvu pádu na ľade schádzajú z alpínskeho stupňa až do pásma lesa. „Domovom kamzíkov je však po celý život skalnatý alpínsky terén, vo väčšine prípadov len v rámci jedného dolinového celku, čo nám potvrdzujú aj získané údaje vysielané z telemetrických obojkov a tiež DNA analýz. Z ľudského pohľadu sa zdá priestor, v ktorom tento vzácny endemit môže žiť, rodiť mláďatá, ale tu i umiera, ako značne obmedzený. Táto situácia však nastáva iba vtedy keď sú zvieratá vystavené stresujúcim situáciám,“ skonštatoval riaditeľ správy národného parku.

Podobne to bolo aj v prípade obojkovanej kamzice s menom Jesica. Jej príbeh sa začal odchytom a založením telemetrického obojka vo Velickej doline v novembri 2016. „V zimných mesiacoch sa jej životný priestor zúžil na lokalitu Kvetnica a jej priľahlé svahy, kde mala dostatočnú ponuku potravy. Od tohto miesta, ktoré bolo pre kamzicu kuchyňou aj spálňou, sa vzdialila do vzdialenosti maximálne 2 400 metrov vzdušnou čiarou. Počas celého telemetrického mapovania len dvakrát opustila Velickú dolinu, a to len v letných mesiacoch,“ uviedol Majko. Jej najvyšším dosiahnutým bodom bol podľa jeho slov Kotlový štít v masíve Gerlachu a najsevernejšie zaznamenané miesto v rámci jej domovského okrsku bol Velický štít. „Bola to skúsená vodiaca samica, ktorá nám poskytovala telemetrické údaje o svojom pohybe počas jedného roka a dvoch mesiacov. V posledný deň roku 2017 nám, žiaľ, obojok vyslal mortality kód. Kamzica bola s pomocou antény nájdená 3. januára tohto roku pod asi 30 cm vrstvou snehu neďaleko Velického plesa,“ uzavrel.