Polovica bakalárov pracuje na miestach nevyžadujúcich VŠ vzdelanie

Vyšší nesúlad v niektorých študijných odboroch prináša podľa inštitútu spoločenské aj individuálne náklady, ktoré sa prejavia napríklad v podobe utopených nákladov na vzdelávanie, nižšej produktivity či nižšej mzdy zamestnancov s pracovným uplatnením neadekvátnym ich vzdelaniu a zručnostiam.

V prípade odborov na Slovensku sa ako problematické javia predovšetkým odbory poľnohospodárstva a humanitných vied, kde je vysoký počet absolventov vzhľadom na dopyt. Veľa prekvalifikovaných je medzi zamestnanými s bakalárskym stupňom vzdelania, kde až polovica pracuje na pozíciách nevyžadujúcich vysokoškolské vzdelanie.

Inštitút vzdelávacej politiky rozlišoval v analýze tri základné typy nesúladu zamestnancov na trhu práce. Prvým bol kvalifikačný nesúlad, pri ktorom zamestnanec pôsobí na pozícii nevyžadujúcej jeho dosiahnuté vzdelanie. Druhým bol odborový nesúlad, pri ktorom zamestnanec pôsobí v inom odbore, než aký vyštudoval. A posledný bol nesúlad v zručnostiach, pri ktorom úroveň alebo druh zručností nezodpovedá danému pracovnému miestu.

Kvalifikačný nesúlad na Slovensku podľa Inštitútu vzdelávacej politiky má takmer 23 percent zamestnancov so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním. Väčšinu z kvalifikačného nesúladu tvorí prekvalifikovanosť. Takmer pätina zamestnancov pracuje na pozíciách, kde by stačil aj nižší stupeň vzdelania, než aký v skutočnosti dosiahli. Pravdepodobne to súvisí s výrazným nárastom počtu vysokoškolsky vzdelaných v populácii Slovenska za posledných 20 rokov. Výskyt kvalifikačného nesúladu je však na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami v prieskume PIAAC najnižší.

Z hľadiska odborového nesúladu sme v medzinárodnom porovnaní na úrovni priemeru krajín, ktoré sa zúčastnili na prieskume PIAAC. Podiel zamestnaných ľudí na Slovensku, ktorí pracujú mimo vyštudovaného odboru, je 38,5 percenta. Najnižší odborový nesúlad majú krajiny s fungujúcim duálnym systémom vzdelávania, čiže napríklad Rakúsko a Nemecko, a tiež krajiny s vyspelým systémom prognózovania potrieb trhu práce a kariérneho poradenstva, medzi ktoré sa radia napríklad škandinávske krajiny. V najmenšej miere sa v odbore uplatňujú vyštudovaní v odboroch poľnohospodárstva a tiež humanitných, umeleckých vied a jazykov.

Podiel zamestnancov s nesúladom v zručnostiach je na Slovensku mierne nižší ako je priemer krajín v rámci prieskumu PIAAC. Na Slovensku nemá súlad v zručnostiach 14 percent zamestnancov, z toho tri percentá majú nedostatočné zručnosti a 11 percent ich má naopak nadbytočné vzhľadom na súčasnú pracovnú pozíciu. Vyšší podiel zamestnancov s nesúladom zručností ako na Slovensku má Cyprus, Taliansko, Česká republika, Španielsko, Írsko a prekvapivo aj Rakúsko. Najvyšší výskyt nesúladu zručností je u zamestnancov so vzdelaním v oblasti prírodných vied, matematiky a IT. Veľká časť z nich má schopnosti a zručnosti na vyššej úrovni ako vyžaduje ich zamestnanie.

Zamestnanci s pedagogickým vzdelaním naopak majú najvyšší výskyt nedostatočných zručností a schopností pri pracovnom uplatnení. Takmer osem percent zamestnancov s pedagogickým vzdelaním, najviac spomedzi všetkých odborov, trpí v pracovnom uplatnení nedostatkom zručností. Ide predovšetkým o učiteľov, ktorí pracujú vo vzdelávaní.

Naopak vyštudovaní pedagógovia, ktorí pracujú mimo odbor, majú vysoký nadbytok zručností, čo súvisí s faktom, že sa mimo odbor často zamestnávajú na kvalifikačne neadekvátnych pozíciách.

PIAAC je medzinárodný prieskum pod záštitou OECD v 26 krajinách sveta zameraný na hodnotenie kognitívnych schopností a zručností u dospelých jedincov od 16 do 65 rokov. Prieskum hodnotil vedomosti a schopnosti respondentov v oblasti čitateľskej a matematickej gramotnosti a schopnosť riešiť problémy v technologicky vyspelom prostredí. PIAAC je prvým medzinárodným výskumom, ktorý sa zameriava na využívanie zručností respondentov v zamestnaní a pri práci. Na Slovensku sa na prieskume zúčastnilo približne 5 700 ľudí. Zber údajov sa uskutočnil v rokoch 2011 a 2012.