Politológ: Sýrski utečenci sa chcú z Turecka vrátiť domov, Kurdi im v tom bránia

Kurdským milíciám sa podarilo vytlačiť jednotky IS z turecko-sýrskeho pohraničia, ale vzhľadom na to, že chcú vytvoriť samostatný kurdský štát, neumožňujú arabskému obyvateľstvu vrátiť sa domov. Turecku toto množstvo utečencov, ktorí sa nemôžu vrátiť do svojich domovov, zjavne nevyhovuje, povedal pre TASR politológ a vysokoškolský pedagóg Jozef Lenč.

Spory medzi Tureckom a PKK sa začali v roku 1984. "Určite sa konflikt vyhrotil aj kvôli tomu, že v tom čase vládli v Turecku nacionalistické strany, ktoré sa usilovali o silné a jednotné Turecko, zatiaľ čo kurdská strana požadovala rozsiahlu samosprávu časti územia, ba až vytvorenie samostatného štátu," hovorí o začiatku konfliktu Lenč.

Okrem toho PKK bola a stále je ideologicky marxistická a mala blízko k Sovietskemu zväzu. Podľa Lenča teda mohlo ísť aj o oslabenie jedného z členov NATO. V roku 2001 sa PKK dostala na zoznam teroristických organizácií, a to nielen v Turecku, ale aj v USA a EÚ. Konflikt pretrvával do roku 2013, keď sa podarilo podpísať prímerie.

V júni 2014 Turecko zvažovalo, či pustí kurdské milície cez svoje územie do Sýrie, kde chceli bojovať proti samozvanému Islamskému štátu a brániť mesto Kobané v turecko-sýrskom pohraničí. Turecko svoje hranice otvorilo a Kurdom sa rok na to, v júni 2015, podarilo vytlačiť radikálov z tohto sýrskeho mesta. V júli sa obnovili spory medzi Tureckom a Kurdmi (PKK) a Turecko prvýkrát od podpísania mieru zaútočilo na Kurdov aj bojovými lietadlami. Toto správanie sa na prvý pohľad môže zdať podozrivé, no podľa Lenča je však príliš zavádzajúce nazerať na tento konflikt len cez jedno mesto.

Prvým dôležitým faktom je, že v tomto konflikte nejde o Kurdov vo všeobecnosti, keďže oni netvoria monolitické spoločenstvo, ale sú politicky rozštiepení podľa územia, na ktorom žijú, podľa politických preferencií či medzinárodnej spolupráce. Druhým dôležitým faktom je, že v konflikte sa vyskytuje práve teroristická organizácia PKK.

"Keď hovoríme o Kurdoch bojujúcich na území od Kobané po iracké hranice, tak tam sa okrem vytlačenia IS z Kobané stalo množstvo iných udalostí, ktoré mohli ovplyvniť aktuálnu situáciu. Tam ide najmä o bojovníkov z organizácie YPG (Oddiely ľudovej sebaobrany), ktoré tam bojujú, a tieto jednotky majú veľmi blízko k PKK. Akékoľvek ich vojenské posilnenie môže znamenať aj posilnenie PKK, a to môže, pochopiteľne, vyvolávať pocit ohrozenia zo strany Turecka," tvrdí Lenč.

Problémom podľa neho je aj to, že územie, ktoré kurdské jednotky YPG oslobodili, nebolo etnicky len kurdské, ale žilo tam aj arabské obyvateľstvo, ktoré pred IS ušlo do Turecka. "Kurdské jednotky, ktoré územie oslobodili, nie sú ochotné umožniť arabským utečencom, aby sa vrátili. Čo znamená, že Kurdi v podstate zneužívajú túto situáciu, aby tak mohli vytvoriť predpoklad pre vznik kurdského nezávislého štátu v Sýrii. Z tohto pohľadu Turci nemajú radosť, že im ostávajú utečenci, ktorí sa nemôžu vrátiť do svojich domovov," dodáva Lenč. Turecko sa tak možno snaží donútiť YPG, aby nielen bojovali proti IS, ale aby aj dovolili arabskému obyvateľstvu vrátiť sa domov.

O YPG sa v médiách hovorí ako o jednej z mála formácií schopných bojovať proti samozvanému Islamskému štátu. Podľa Lenča by rovnako efektívne, ak nie aj viac, dokázala proti IS bojovať turecká armáda. "Len tam je problém, že je rozdiel, keď v Sýrii bojujú kurdské jednotky, ktoré sú z tej krajiny a sú súčasťou občianskej vojny - ale keby tam zasiahla turecká armáda, tak sa to bude vnímať ako agresia jedného štátu voči inému štátu. Keby Turecko vstúpilo do Sýrie, tak je to z pohľadu medzinárodného práva vojnový akt a agresia na územie iného štátu," myslí si Lenč.

Turecká armáda však v júli tohto roku začala proti terorizmu bojovať. Po samovražednom útoku v meste Suruč blízko sýrskych hraníc, ktorí si vyžiadal 32 životov, sa turecký prezident Recep Tayyip Erdogan aj turecký premiér Ahmet Davutoglu vyjadrili, že Turecko bude situáciu riešiť a z útoku obvinili radikálov z IS. Všetky obete útoku v Suruči boli Kurdi, čo je podľa Lenča logické, keďže mesto obývajú najmä Kurdi.

PKK sa však postavila na odpor a už na druhý deň sa prihlásila k zavraždeniu dvoch tureckých policajtov. Útoky sa zintenzívňovali a Turecko spustilo raziu na zatknutie osôb podozrivých z terorizmu, či už v súvislosti s IS alebo PKK. Prvýkrát od podpísania prímeria medzi Tureckom a PKK došlo aj k útoku tureckými bojovými lietadlami na území kurdskej samosprávy v severnom Iraku.

K útokom sa vyjadrila aj ambasáda Tureckej republiky na Slovensku: "PKK zaútočila aj na plynovody a ropovody, pričom jeden z nich transportoval ropu z kurdskej samosprávy. Mierili aj na vlaky, vypaľovali dopravné prostriedky a stavebné stroje. Od 20. júla zabili 23 príslušníkov tureckej polície a armády, 127 zranili a 2 uniesli." Podľa Lenča je východisková situácia pri operáciách v irackom Kurdistane diametrálne odlišná od Sýrie, pretože prezident Kurdistanu Masúd Barzání proti útoku neprotestoval, čo znamená, že je veľmi pravdepodobné, že s tým dokonca súhlasil.

"Obzvlášť v prípade, keď to bol útok na vojenské tábory PKK, na ktoré nemá miestna vláda dohľad. Z hľadiska boja s IS sú významné jednotky péšmarga, teda vojenské jednotky podliehajúce priamo vedeniu kurdskej samosprávy. Keď oni nájdu na svojom území vojenské jednotky, ktoré priamo neriadia, a zároveň sa nájde niekto, kto má kapacitu minimalizovať ich silu, tak s tým samozrejme súhlasia," povedal pre TASR Lenč.

Podľa politológa môže mať tento konflikt aj vnútropolitický charakter. Súčasný premiér Ahmet Davutoglu vyhral júnové voľby, ale nebol schopný zložiť vládu, pretože jeho Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) sa nedohodla s nacionalistickou Stranou národnej akcie (MHP). Davutoglu odovzdal mandát prezidentovi Erdoganovi a v Turecku sa schyľuje k predčasným voľbám.

"Ak by boli predčasné voľby, Davutoglova strana by potrebovala ľudí niečím zaujať a mobilizovať, aby im dali druhú šancu. A nič nemôže byť lepšie ako úspešný boj proti PKK a potlačenie teroristických útokov. Okrem toho sa môže konflikt s PKK odraziť aj v podpore pre Kurdskú demokratickú stranu (HDP), ktorá nie je ideologicky spriaznená s PKK. Táto strana sa buď dokáže dištancovať od teroristov a ukáže, že toto sú iní Kurdi, títo nechcú vytvorenie vlastného štátu, alebo vyjde z predčasných volieb oslabená," tvrdí Lenč.

Analytik však nevidí reálne možnosť, že by tento konflikt prerástol do vojny. Podľa neho by PKK nebola schopná urobiť niečo viac ako teroristické útoky. "Nemyslím si, že by z toho mohla byť vojna medzi Kurdmi a Tureckom. Kurdi sú názorovo rozštiepení a myslím si, že o dosť väčšia časť Kurdov chce žiť s Tureckom v mieri a chce s ním spolupracovať," povedal Lenč pre TASR.

Kurdi nie sú názorovo jednotní a rozdeľujú sa do niekoľkých frakcií. Záleží napríklad aj na tom, na ktorom území žijú a ku ktorej ideológii sa hlásia, či na koho sa orientujú v rámci spolupráce so zahraničím. Teroristická organizácia PKK požaduje vytvorenie samostatného kurdského štátu na území Turecka, z čoho vyplýva celý konflikt. Množstvo Kurdov je však umiernených a nemá takéto požiadavky. Z tohto hľadiska nehrozí zintenzívnenie konfliktu, keďže len malá časť Kurdov žiada osamostatnenie.