Podzemné vody na Žitnom ostrove neohrozujú kvalitu pitnej vody

Množstvo a kvalita podzemných vôd na Žitnom ostrove nie sú ohrozené. Najväčšia zásobáreň pitnej vody na Slovensku napriek klimatickej zmeny môže pokryť potreby 20 miliónov ľudí. Pokles podzemných vôd ovplyvňuje negatívne zatiaľ len rastlinnú poľnohospodársku výrobu. TASR informoval vedúci katedry Unesco pre ekologické vedomie a trvalo udržateľný rozvoj Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene László Miklós.
"Klimatické zmeny majú dlhodobý priebeh, v súčasnosti vyvodzovať závery je veľmi predčasné. Na základe dvoch 60-ročných cyklov, z ktorých existujú podrobné pozorovania odtokov vody a zmien klímy, sa dá predpokladať, že po roku 2012 budú nasledovať suchšie obdobia ako v prechádzajúcom období," uviedol Miklós s tým, že pravdepodobne bude prietok Dunaja nižší, čím Žitný ostrov dostane menej vody. "V posledných 20 rokov sa posúva maximum prietokov Dunaja z letných mesiacov na jar. Najväčší prietok Dunaja je za optimálnych podmienok v mesiacoch jún a júl, kedy sa topia ľadovce v Alpách," konštatoval Miklós. Dodal, že vplyvom klimatických zmien a celkového otepľovania atmosféry sa tieto ľadovce topia skôr a najvyšší prietok Dunaja sa posunul o dva mesiace dopredu. "Samozrejme, to nie je dobré. Celý ekosystém Žitného ostrova je nastavený na maximálne prietoky v letných mesiacoch, vtedy potrebuje vegetácia najviac vlahy," zdôraznil.
Medzi merateľné kritériá patrí aj výška hladiny podzemných vôd pod terénom, čo je z hľadiska vegetácie veľmi dôležité. "Ide o to, či dosiahnu korene rastlín na podzemnú vodu, pričom nejde o absolútnu výšku, ale o množstvo pod terénom. Po postavení Vodného diela Gabčíkovo podzemné vody Horného Žitného ostrova sa mierne zdvihli a v dolnej časti, okolo Gabčíkova, poklesli, čo je samozrejmé, lebo asfaltová izolácia prívodného kanála podzemné vody neprepúšťa. Podzemná voda nedosahuje v súčasnosti koreňový systém ani v hornej, ani dolnej časti Žitného ostrova," priblížil Miklós.

Zdroj: TASR