Podnikatelia musia odpisovať daňové straty v skrátenom období

Plénum ÚS na dnešnom verejnom zasadaní prijalo rozhodnutie, že ustanovenia Zákona o daniach z roku 2013 s účinnosťou od januára 2014, ktoré stanovili lehotu odpisov strát na štyri roky rovnomerne vo výške 25 percent ročne, nie sú v rozpore s ústavou. Ako v zdôvodnení uviedla predsedníčka ÚS Ivetta Macejková, napadnuté ustanovenia sú súčasťou daňového zákona, kde je autonómia zákonodarcu väčšia ako u bežných zákonov. ÚS nedal za pravdu navrhovateľom, že tieto ustanovenia sú retroaktívne a nenapĺňajú princíp proporcionality právnej úpravy. Macejková uviedla, že ÚS dospel k názoru, že napadnuté ustanovenie vykazuje znaky nepravej retroaktivity a mení len spôsob odpisovania, neruší jeho možnosť, len sprísňuje podmienky. ÚS dospel k záveru, že sprísnenie odpisovania aj za obdobie rokov 2010 až 2013 nie je v rozpore s ústavou. Konštatoval, že napadnuté ustanovenia nerušia doterajšie povinnosti, ani nezavádzajú novú povinnosť pre daňovníkov. Ustanovenia podľa ÚS sledujú legitímny cieľ – zvýšený výber daní. Podľa mienky ÚS nejde ani o náhlu zmenu právnych predpisov, pretože napadnuté ustanovenia boli prijaté v decembri 2013, pričom účinné sú od januára 2014, no postupovať podľa nich budú daňovníci až v roku 2015. 

Daniel Lipšic, ktorý zastupoval skupinu poslancov NR SR, po vyhlásení rozhodnutia uviedol, že je v poriadku, ak ÚS nezasahuje do ekonomickej regulácie, to je vecou parlamentu. Tu však zákon zasahoval retroaktívne do situácie, ktorá nastala v minulosti. Podnikatelia si budú odpisovať straty teraz v ďaleko horšom variante. „Zákon znamená zhoršenie podnikateľského prostredia a prinesie neistotu a ťažko tu vznikne stabilné podnikateľské prostredie. Ťažko možno hovoriť o právnom štáte, ak právne predpisy pôsobia aj spätne do minulých rokov,“ povedal Lipšic. Podľa jeho mienky to bude mať negatívny dopad na podnikateľov a môže sa stať, že sa nedosiahne cieľ, ktorý sleduje zákonodarca – zvýšený výber daní. Ak pre to prestanú viacerí podnikatelia podnikať, môže sa stať, že štát bude mať nižší celkový objem daňových príjmov. Podľa Lipšica zákon môže mať až likvidačné následky najmä pre malých a stredných podnikateľov. Na otázku novinárov uviedol, že ak sa bude konkrétny podnikateľ cítiť poškodený, môže sa obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva.

Podľa pôvodných ustanovení Zákona o daniach bola lehota na možné odpisovanie daňových strát sedemročná, pričom nebola stanovená výška pre jednotlivé obdobia a výška odpisu bola ponechaná na úvahu podnikateľa. 

V návrhu skupiny poslancov národnej rady, ktorú v konaní pred ústavným súdom zastupoval Daniel Lipšic, sa uvádza, že napadnuté ustanovenia Zákona o daniach, ktoré stanovujú lehotu odpisov daňových strát na štyri roky vo výške 25 percent ročne, sú v rozpore s ústavou pre retroaktivitu. Zákon totiž hovorí, že tieto ustanovenia platia spätne aj pre odpisovanie strát vzniknutých v rokoch 2010 až 2013. Namietali, že tým nebol naplnený ani princíp proporcionality právnej úpravy. Tým sa porušujú niektoré základné princípy právneho štátu zakotvené v ústave. 

Podľa navrhovateľov uvedené ustanovenia zákona porušujú aj právo na podnikanie, pretože svojimi následkami spôsobia vážny zásah do tohto práva, resp. tieto ustanovenia sú spôsobilé dokonca prinútiť podnikateľa ukončiť svoju podnikateľskú činnosť. Zdôraznili, že napadnuté ustanovenia zákona majú potenciál spôsobiť následky, ktoré idú nad rámec zamedzenia daňovým únikom, môžu viesť až k zániku podnikateľského subjektu ako aj pracovných miest, a to je v rozpore s verejným záujmom. Argumentujú, že NR SR sa pri schvaľovaní zákona týmito ústavnými princípmi neriadila, porušila ich, čím je spôsobené, že vyššie uvedené ustanovenia zákona sú v rozpore s ústavou. Navrhovatelia žiadali, aby ÚS rozhodol, že napadnuté ustanovenia sú v rozpore s ústavou.