Podmanický: Slováci si systematicky hádžu špinu na svoju históriu

V utorok si pripomíname vyhlásenie zvrchovanosti Slovenskej republiky, ktorú prijala Slovenská národná rada 17. júla 1992. Podmanický považuje zvrchovanosť za významný dejinný okamih, ktorý viedol k vytvoreniu samostatného štátu. „Možno budete v týchto dňoch počúvať, že tento akt bol vlastne zbytočný, možno budete počúvať o tom, že ho schválili nehodní politici, možno budete sledovať, ako niekto zosmiešňuje vatry zvrchovanosti, ktoré vtedy pálili Slováci po celom Slovensku. Bude to však len ďalší dôkaz trendu, systematického podkopávania národnej hrdosti. Lebo národ bez národnej hrdosti zaniká, nedokáže sa brániť a splynie s väčšími národmi, ktoré si svoju národnú hrdosť bránia,“ vyhlásil Podmanický s tým, že po schválení Deklarácie zvrchovanosti odstúpil vtedajší československý prezident Václav Havel, a to s dovetkom, že Slováci sa rozhodli ísť vlastnou cestou. „Nemohol to teda byť bezvýznamný akt, keď po ňom abdikoval prezident republiky, v priebehu pár týždňov bola na podklade deklarácie prijatá nová slovenská ústava, ktorá platí dodnes, a v priebehu necelého polroka vznikla samostatná a zvrchovaná Slovenská republika,“ dodal.

Podmanický je starostom kysuckej obce Stará Bystrica, kde každý rok podpaľujú vatru zvrchovanosti. Tento víkend to bolo po šestnástykrát. Predsedovi Smeru Robertovi Ficovi je ľúto, že starobystrická oslava nemá celonárodný charakter. Víta však, že sú takéto podujatia. „Nemôžeme sa na Slovensko pozerať len cez čierne okuliare,“ povedal pre agentúru SITA. Podľa poslanca NR SR za SNS Štefana Zelníka vyhlásením zvrchovanosti vrcholilo tisícročné úsilie Slovákov o samostatnosť. Deklaráciou o zvrchovanosti sa však podľa neho zápas o Slovensko nekončí. Nezaradenému poslancovi NR SR Igorovi Janckulíkovi chýba, že spomienka na vyhlásenie zvrchovanosti sa neorganizuje v hlavnom meste SR. Ako povedal pre agentúru SITA, takéto výročia treba pripomínať najmä mladým ľuďom.

Slovenská národná rada schválila 17. júla 1992 Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Za prijatie hlasovali poslanci za HZDS, SNS a SDĽ (113 za, 10 sa zdržalo a 24 poslancov, prevažne z KDH a maďarských strán, hlasovalo proti). Deklarácia bola súčasťou procesu, ktorého vyvrcholením bol rozpad Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a vznik samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993. Dokument podpísal predseda Slovenskej národnej rady (SNR) Ivan Gašparovič a premiér Vladimír Mečiar. Československý prezident Václav Havel reagoval na prijatie deklarácie abdikáciou. Výkon funkcie prezidenta prešiel na federálnu vládu.