Podľa Jakubiskovho kameramana filmárov ovplyvňuje aj dostupnosť kamier

Profesor Ján Ďuriš študoval na Filmovej akadémii múzických umení (FAMU) v Prahe. Spolupracoval aj so slávnym režisérom Jurajom Jakubiskom. Bol dôležitou súčasťou napríklad filmu Báthory, stál aj za kamerou aj pri obľúbenom detskom formáte Pehavý Max a strašidlá. Za spoluprácu na filme Nejasná správa o konci sveta dostal v Montreale Cenu za kameru. Za svoju prácu kameramana dostal aj Krištáľové krídlo a ocenenie s názvom Zlatá kamera. Prof. Ďuriš učí aj budúcich kameramanov na bratislavskej VŠMU.

Pán profesor, v čom je najviditeľnejšia zmena v prístupe k tvorbe filmov dnes oproti minulosti? Prečo sa to takto stalo?

Najväčšia zmena nastala v digitalizácie celého procesu filmovej tvorby. Spočiatku (okolo rokov 2000 -2005) to bola skôr menej kvalitná náhrada filmového negatívu. Postupným vylepšovaním digitálnych kamier prešla celá výroba, až na malé výnimky, na nakrúcanie digitálnou technológiou. Dnes môžeme konštatovať, že kvalita digitálneho obrazu je porovnateľná s filmovým negatívom.

Dnes je filmov obrovské množstvo.

Chcel by som ale pripomenúť, že nie je ani tak dôležité na čo nakrúcame, ale čo nakrúcame! Zmena je možno v inom spôsobe života, globalizácii a hľadaní iných hodnôt. Filmy velikánov, ako Fellini, Bergman, Tarkovski sa už dnes nenakrúcajú – niektorí dokonca tvrdia, že tento typ filmov vyhnal divákov z kina a uvoľnil priestor zábave!
 

Ako tieto zmeny vplývajú na diváka?

Myslím si, že bežný divák nevníma technologické zmeny. Vyspelejší divák si uvedomuje, že CGI (počítačom generovaný obraz) umožňuje tvorcom vytvoriť triky, ktoré v klasickej kinematografii neboli možné. Tak mohli vzniknúť filmy ako Pán prsteňov... Na druhej strane, ľahká dostupnosť digitálnych kamier (a už aj mobilov) spôsobila, že každý môže byť filmárom. To čiastočne ovplyvňuje aj profesionála pri výbere niektorých tém.

Prispôsobujú sa filmy svojim divákom, alebo diváci sú ovplyvnení filmami?

Ťažká otázka, myslím si, že producenti dobre poznajú, čo bežných divákov láka do kina. Už od začiatku kinematografie existovali dva prúdy: film ako umenie a film ako zábava. Zvíťazila zábava. To je aj odpoveď na vašu ďalšiu otázku – Winnetou je klasický príklad nenáročnej zábavy, určený pre pamätníkov, ktorí si každé leto pozrú v televízii tento typ filmov (a aj Fantomasa a Markízu anjelov).

Pokračovanie nabudúce.

Prečítajte si aj pohľad scenáristu Vlada Javorského.