Podľa zlatého chodca Pribilinca sú talenty, no nevidí iniciatívu štátu

Slovenská atletika sa môže pýšiť iba jedinou zlatou medailou z olympijských hier. Ešte v roku 1988 ju v juhokórejskom Soule získal chodec Jozef Pribilinec, ktorý však príchod svojho nasledovníka v najbližšej dobe neočakáva. Podľa bývalého svetového rekordéra i majstra Európy pod Tatrami nechýbajú talenty, ale najmä športové podmienky a ochota štátu pomôcť.
Pribilinec, ktorý oslávil tento rok jubilejné 50. narodeniny, nikdy nevyskúšal trénerskú ani funkcionársku kariéru, no atletiku stále sleduje. Hlavne chôdzu, ktorá sa však podľa jeho slov za uplynulých 20 rokov nikam neposunula. "Skôr by som povedal, že išla malý krôčik dozadu. Každý šport má takú sínusoidu. Raz má výborné výsledky, raz je dole a potom zase stúpa. Zoberme si atletickú chôdzu. V tom čase, keď som bol ja, bola na vrchole a potom upadla. Zase príde nejaký ťahač, pretekár, ktorý tú skupinku vytiahne. Tá sínusoida funguje a chôdza na svoj vrchol čaká."
Ako nový ťahúň sa v poslednom období ukazuje najmä Matej Tóth, ktorý už jeden z Pribilincových úspechov napodobnil. Dvadsaťsedemročný pretekár vyhral na 24. Svetovom pohári chodeckých družstiev v mexickej Chihuahue preteky na 50 km, čo sa mu podarilo ako druhému v histórii. "Mladý Tóth sa mi zdá ako nádejný pretekár. Neobávam sa, že by to fyzicky nezvládol a pokiaľ neurobí nejaké iné chyby, verím, že by mohol patriť medzi svetových špičkových pretekárov. Samozrejme je to podmienené aj tým, aby sa na neho nalepili ďalší, ktorí sa mu budú chcieť vyrovnať," myslí si Jozef Pribilinec. Veľké mínus však vidí v prístupe štátu k rozvoju športu a podpore mladých talentovaných pretekárov: "Za mojej éry fungoval ten šport trochu inak ako to je teraz. Boli telovýchovné jednoty, strediská vrcholového športu mládeže, strediská mládeže a bolo z čoho vyberať. Teraz, žiaľbohu, ten štát na to vyslovene kašle. Suplujú ho rôzni sponzori, rôzni nadšenci. Štát má v školskom hodnotení za rozvoj mládeže, za podchytenie mládeže päťku."
Jedným z tých nadšencov je aj on sám. Niekoľko rokov sa pokúšal o zrealizovanie ambiciózneho projektu pre olympionikov. Momentálne je však pre nedostatok financií na bode mrazu. "Chcel som vytvoriť národné regeneračné olympijské centrum. Jednak by slúžilo na rehabilitáciu a regeneráciu športovcov ale aj na prípravu. Obsiahli by sme zhruba 27 olympijských športov. Financovanie malo byť 50 percent zo súkromných zdrojov a 50 percent z fondových zdrojov. Nakoniec zlyhalo práve financovanie z fondových zdrojov. Malo to veľkú podporu medzi politikmi, ale zrejme nie medzi tými, ktorí rozhodovali o financiách," zdôraznil.      UPOZORNENIE: TASR vydá v stredu komplexný rozhovorový materiál s Jozefom Pribilincom v rámci cyklu o športových legendách.

Zdroj: TASR