ŠAMORÍN – Realizácia rýchlostnej cesty R7 uľahčí život obyvateľom južného Slovenska. Konštatovali to v Šamoríne - Čilistove účastníci dnešného stretnutia ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Jána Počiatka so starostami obcí v spádovej oblasti pripravovaného veľkého diaľničného obchvatu Bratislavy D4 a rýchlostnej cesty R7 v Šamoríne – Čilistove.
„Stretli sme sa so starostami pred rokom, povedali sme si, koľko úloh nás čaká pred výstavbou rýchlostnej cesty a, samozrejme, aj veľkého diaľničného obchvatu. Vtedy sme nemali v rukách ani najdôležitejšiu vec, územné rozhodnutia. Teraz už ich máme, sú právoplatné,“ uviedol minister s tým, že vtedy si povedali, že musia vysúťažiť poradcu na PPP projekt. „Aj to sa podarilo,“ konštatoval. Vypracovala sa aj konkrétna dôkladná a podrobná štúdia realizovateľnosti, ktorá jednoznačne potvrdila, že najlepšou formou realizácie je PPP projekt. „Čo sme sľúbili, to sme splnili,“ zdôraznil minister. Počiatek oznámil, že po odsúhlasení projektu vláda SR bezodkladne vyhlási reálnu súťaž.
Minister poukázal na to, že v regióne nikto nespochybňuje potrebu rýchlostnej cesty, o ktorej sa už veľmi dlho rozpráva. „Dlhé roky to boli reči, dnes je to realita,“ podčiarkol. Dodal, že ministerstvo čaká veľa práce na samotnej súťaži. Ak sa nič mimoriadneho nestane, toto dielo sa začne realizovať začiatkom roka 2016.
Podľa starostky mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice Alžbety Ožvaldovej patrí poďakovanie ministerstvu dopravy, Národnej diaľničnej spoločnosti aj hlavnému mestu Bratislave za to, že územné rozhodnutia sú už dnes právoplatné. „Pred rokom, keď sme sa tu stretli, neverila som, že po roku už bude takýto výsledok. Teraz musíme nájsť koncesionára, ktorý celú stavbu zrealizuje,“ povedala.
Vyjadrila nespokojnosť nad tým, že po rozhodnutí vlády o výstavbe rýchlostnej cesty niektorí poslanci NR SR poukazovali na nevýhody PPP projektu. „Za uplynulých osem rokov sme vždy hovorili o PPP projekte. Nikdy sme neriešili R7 inou možnosťou financovania. Vyzývam všetkých poslancov Národnej rady SR, ktorí kritizovali financovanie PPP projektu, aby navrhli iné riešenie,“ povedala starostka. Poukázala na to, že Slovensko na plánovacie obdobie 2014 - 2020 dostane z eurofondov na infraštruktúru asi 1,2 miliardy eur, z toho 950 miliónov eur je zazmluvnených. „Ďalších desať rokov Bratislava a južný región nemôže čakať. Teória je jedna vec, prax je druhá. My potrebujeme cestu,“ zdôraznila starostka Ožvaldová.
Na stretnutí sa okrem ministra a starostov zúčastnili aj štátny tajomník rezortu dopravy Viktor Stromček a poslanec NR SR Árpád Érsek.
K obchvatu v Bratislave D4 a rýchlostnej ceste R7 sa dnes vyjadril aj predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavol Frešo. „Neúnosná dopravná situácia v Bratislave a jej okolí má už dnes výrazný dopad na život obyvateľov kraja, podnikateľské aktivity firiem a obchodných spoločností pôsobiacich nielen v regióne, ale aj na celom Slovensku. Dokonca môže byť jedným z faktorov, ktorý odrádza potenciálnych turistov od návštevy Bratislavského kraja. Ak by sa tento problém neriešil, v dohľadnom čase by došlo ku zrúteniu celého dopravného systému v hlavnom meste a jeho okolí. Následky by boli katastrofálne,“ povedal Frešo. Pripomenul, že existujúci bratislavský obchvat je totiž zásobovacou trasou nielen pre firmy z regiónu, ale napríklad aj pre automobilky v Trnave a Žiline. Hroziaci dopravný kolaps môže narušiť ich „just-in-time“ model či dôjde k zastaveniu výroby. Vybudovanie nultého obchvatu Bratislavy a rýchlostnej cesty zo Žitného ostrova je preto jediný spôsob, ako sa vyhnúť dopravnému kolapsu v najbližších piatich rokoch. BSK aktívne vstupoval do rokovaní so samosprávami a úradmi pri odstraňovaní administratívnych prekážok, ktoré bránili vydávaniu povolení.
„Verím, že proces výberu koncesionára PPP projektu, ktorý zhotoví projekt D4 a R7, bude transparentný a ministerstvo dopravy vyberie najefektívnejší projekt. Som presvedčený, že výsledkom férovej súťaže s jasne stanovenými kritériami budú výhodné podmienky pre Slovenskú republiku a jej občanov. V prípade akýchkoľvek podozrení z manipulácie, predraženia či uprednostňovania osobných záujmov však budem prvý, kto sa postaví proti takým praktikám. No odmietam vytĺkať politický kapitál z výstavby životne potrebných úsekov D4 a R7 ešte predtým, než sa vôbec súťaž začala,“ dodal Frešo.
Nultý obchvat Bratislavy však bude kompletný až po dobudovaní aj jeho severnej časti, teda úseku od bratislavskej Rače na Záhorie cez Malé Karpaty. „Až keď bude diaľnica D4 napojená na Rakúsko, bude systém funkčný. Tým sa totiž ťažká nákladná doprava presmeruje z vnútorného obchvatu mimo zastavané územia. „Práve tu vidím priestor na využitie finančných prostriedok z takzvaného Junckerovho fondu, ktorým dnes mnohí politici operujú. Treba si však uvedomiť, že Junckerov fond dnes existuje len vo forme vízie. Preto vynaložím maximálne úsilie na pracovných rokovaniach v Bruseli, aby sa pri tvorbe tohto mechanizmu umožnilo prostriedky z neho využiť aj na dobudovanie celého obchvatu Bratislavy a napojenia na Rakúsko,“ uzavrel predseda BSK.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies