Pochod po partizánskom náučnom chodníku absolvovali tri stovky ľudí

Zhruba 11 kilometrov dlhú trasu náučného partizánskeho chodníka, ktorý spájal Skýcov so Zlatnom v okrese Zlaté Moravce už v časoch SNP, absolvovali zástupcovia všetkých vekových kategórií. K najmladším patril deväťmesačný Samuel z Bratislavy a trojročný Viliam zo Senice, celú trasu však prešiel aj 88-ročný Július Mikuš. V cieli pochodu, pri pamätníku SNP v Skýcove, ich privítal zakladateľ tohto náučného chodníka, 91-ročný generálporučík vo výslužbe Ján Husák. „Vítam vás ako čestný občan Skýcova a som rád v mojom veku, že vás tu vidím v takom hojnom počte, že ste nikdy nezabudli na vypálenie Skýcova a na fašizmus, ktorý sa tak kruto pomstil tejto obci. Verím, že o rok sa tu opäť stretneme,“ privítal účastníkov pochodu Husák. 
      

Spomienková slávnosť pri príležitosti osláv 70. výročia SNP sa začala položením vencov pri pamätníku SNP v obci Zlatno a vyvrcholila položením vencov pri pamätníku SNP v obci Skýcov. Veniec k pamätníku položil aj premiér Robert Fico. „Nestačí pri takýchto príležitostiach len položiť vence a povedať niekoľko slov. Pokiaľ nenájdeme spôsob, ako pritiahnuť predovšetkým mladú a strednú generáciu k týmto podujatiam, spôsob, ako povedať mladým ľuďom, čo všetko sa udialo v rokoch 1944-45, budeme zabúdať a zabúdanie je veľmi nebezpečné,“ povedal premiér. 
      

Do priamych bojov v SNP sa zapojilo vyše sto mužov zo Skýcova, deviati z nich v bojoch padli. Po vypuknutí povstania bola oblasť šesť mesiacov slobodným partizánskym územím pod kontrolou 1600 partizánov z rôznych oddielov a brigád. Za pomoc partizánom a účasť občanov obce v odboji fašisti Skýcov 16. marca 1945 napadli a zapálili. „Zhorelo 226 domov, zostal iba kostol, škola a fara, kde boli ubytovaní Nemci. Zhodou okolností nezhorel len jeden dom pokrytý slamou, v ktorom sa ukrýval jeden starší občan, ktorý tragédiu prežil,“ pripomenul Fico. Po vojne sa ľudia do zničenej obce vrátili a vybudovali nový Skýcov. 
      

V najmenšej obci Zlatomoraveckého okresu Zlatne sa prvé partizánske oddiely usadili v októbri 1944. Už začiatkom decembra sa v obci nachádzalo vyše tisíc partizánov rozličných národností, ktorí obývali takmer každý dom na Zlatne. Ruskí a slovenskí partizáni spolu s povstalcami a príslušníkmi iných národov tu vytvorili Nitriansku partizánsku brigádu. Obyvatelia obce ich prichýlili, prijali do svojich rodín a delili sa s nimi o všetko, čo mali. Vyše štyroch mesiacov bolo Zlatno nedobytnou partizánskou pevnosťou. Za pomoc partizánom a aktívnu účasť v protifašistickom odboji získalo Zlatno čestný názov „partizánska obec“.
      

Náučný partizánsky chodník je sprístupnený od roku 1988. Patrí k stredne náročným, prevýšenie na 10,5 kilometra dlhej trase je 350 metrov. Má šesť zastávok, medzi nimi studničku Jelšovku, miesta, kde sídlila partizánska skupina Národný pomstiteľ, partizánske bunkre na Stratenom vrchu či tajný sklad munície a zbraní.