Po výročí útoku v Berlíne si Merkelová žehlí imidž u pozostalých. „Má na rukách krv môjho syna,“ povedala jedna z nich

Spolkovej kancelárke Angele Merkelovej trvalo rok, kým si našla čas na stretnutie s pozostalými obetí berlínskeho útoku. A oni celý ten čas pociťovali byrokratický nezáujem úradov o ich problémy.

Pri výročí islamistického útoku na berlínskom vianočnom trhu na Breitscheidovom námestí sa so zranenými a pozostalými konečne stretla – a to, čo si od nich za zatvorenými dverami vypočula, si nedá za klobúk. Ako sa neskôr vyjadrila, rozhovor s pozostalými bol „schonungslos“ – čo znamená niečo ako „bez rukavičiek“. Nečudo, veď príbuzní obetí za rok nazbierali veľa skúseností s ignoranciou a nezáujmom nemeckých úradov a neplnením si povinností voči vlastným občanom, ktoré tak ostro kontrastuje s vládnucim kultom „utečencov“. Merkelová, pre ktorú boli úderom do hlavy aj výsledky parlamentných volieb, sa možno pomaly začína obracať naspäť k záujmom svojich občanov.

Rozhovor s pozostalými jej podľa jej vlastných slov ukázal „slabosti nášho štátu“ (ktorý, pravda, sama vedie už vyše 16 rokov) a je pre ňu podnetom, aby celá jej vláda „pracovala na tom, aby sa veci, ktoré nešli dobre, robili lepšie“. Takže sa zdá, že musí prísť terorista a zabiť dvanásť ľudí, aby sa šéfka vlády zamyslela a skúsila konečne robiť dobre svoju prácu.

To, že Merkelová nebola pripravená na to, čo ju čaká na stretnutí s tými, ktorých život poznačil teror, dokazuje aj jej prekvapivé rozhodnutie urobiť s nimi ešte jedno stretnutie. A na tomto druhom stretnutí si „vyjasniť, čo sme sa naučili, čo budeme v budúcnosti robiť inak, aby sme pomohli prekonať túto veľkú trhlinu aj tým, že ako štát urobíme, čo je nevyhnutné.“

Zatiaľ sú to slová, ktoré zďaleka neuspokojujú postihnutých. Pre ľudí ako sú Janina a Henryk Urbanovci, rodičia zavraždeného poľského kamionistu, je to všetko už neskoro. Hrob svojho syna Lukasza navštevujú každý druhý deň a majú v tom jasno. Nemecké úrady pochybili nielen po útoku, ale najmä pred ním, keď mali šancu mu zabrániť.

Názor matky vyjadruje veta, ktorú chcela povedať Merkelovej a ktorú si nerozmyslela ani po dlhých mesiacoch premýšľania: „Pani Merkelovej by som povedala, že má na rukách krv môjho syna,“ povedala rozhodne v rozhovore pre Deutsche Welle. Urbanovci nechcú byť nespravodliví. Cenia si napríklad postoj bývalého nemeckého prezidenta Joachima Gaucka, ktorý ich prijal a prejavil im solidaritu, na rozdiel od Merkelovej.

Pred výročím útokov sa pozostalí všetkých 12 obetí berlínskeho útoku rozhodli adresovať Angele Merkelovej kriticky ladený list, v ktorom jej pripomenuli pochybenia úradov a resty jej vlády voči nim. Tento list sa dostal aj do médií. Cituje sa v ňom množstvo oficiálnych vyšetrovaní aj mediálnych správ, ktoré odhalili, ako úrady zlyhali už pri sledovaní páchateľa útoku – 24-ročného tuniského imigranta Anisa Amriho. Nemecká polícia ho pritom podozrievala z kontaktov s islamskými extrémistami. Niekoľko mesiacov pred útokom sa oňho zaujímali aj nemecké tajné služby, niekoľko ráz však premeškali príležitosť dolapiť ho. Berlín varovali zahraničné tajné služby i domáci policajní informátori, že Amri, ktorý sa uchádzal o nemecký azyl, plánuje teroristický útok v krajine a používa množstvo falošných totožností.

Tento moslimský terorista napokon v mene džihádistickej organizácie Islamský štát vrazil odcudzeným kamiónom do ľudí na námestí Breitscheidplatz, pričom zavraždil 11 osôb a ďalších 56 zranil. Ešte predtým usmrtil šoféra kamiónu, spomínaného Lukasza Urbana. Potom však bol ešte schopný aj po vyhlásení pátrania precestovať Nemecko a dostať sa až do Talianska. Štyri dni po útoku ho v prestrelke po celkom náhodnej kontrole neďaleko Milána zabila talianska polícia. 

Pri príležitosti výročia útoku za účasti pozostalých odhalili pamätník obetiam. Pamätník na Breitscheidovom námestí v centre západného Berlína má podobu 17-metrovej pozlátenej bronzovej trhliny v zemi. Je vyjadrením rany, ktorú v životoch pozostalých zanechala strata blízkych. Dopĺňajú ho mená obetí, ktoré sú v abecednom poradí vyryté do schodov blízkeho Pamätného kostola cisára Wilhelma.