Po útokoch v Paríži vzrástla nádej, že summit o klíme prinesie výsledky

Delegáti dvojtýždňových rokovaní tvrdia, že sú pevne odhodlaní nedopustiť, aby smútok a šok z parížskych útokov odviedol ich pozornosť od ich cieľa: pripraviť historickú dohodu o boji s globálnym otepľovaním.

Po teroristických útokoch z 13. novembra, ktoré si vyžiadali 130 obetí, Francúzsko ako hostiteľská krajina konferencie OSN o klíme sprísnilo bezpečnostné opatrenia a zrušilo verejné zhromaždenia, ktoré k týmto stretnutiam neoddeliteľne patria, upozornili vo svojom článku noviny Financial Times (FT). Na jednom z plánovaných pochodov počas nadchádzajúceho víkendu pritom organizátori očakávali až 200.000 ľudí, pretože parížsky summit má vyústiť do novej globálnej dohody o klíme na najbližších 18 rokov.

Vyvstáva preto otázka, či by teroristické útoky mohli ovplyvniť výsledok summitu.

Niektorí experti na životné prostredia to považujú za možné. Podľa prezidenta Inštitútu svetových zdrojov (World Resources Institute) Andrewa Steera prinajmenšom posilnili odhodlanie skutočne vyriešiť najväčší spoločný problém v dejinách.

Účasť na otvorení dvojtýždňovej konferencie OSN o klíme už potvrdilo najmenej 140 hláv štátov vrátane prezidentov USA, Ruska a Číny a veľmi pravdepodobne by pre nich nebolo jednoduché za súčasnej záplavy solidarity s Francúzskom povedať, že teraz nie sú v nálade na prijatie globálnej dohody, citovali FT Steera.

Súhlasí s ním Aldern Meyer, americký expert na rokovaniach o klíme, ktorý sa zúčastnil na 19 z 20 doterajších konferencií OSN o klíme. Teroristické útoky podľa neho môžu posilniť jednotu na rokovaniach v Paríži. Meyer, ktorý pracoval v minulosti ako poradca dánskej vlády, však súčasne varuje, že treba vyriešiť ešte niekoľko veľkých prekážok, aby sa mohla v Paríži dohoda uzavrieť. A pripomína konferenciu z roku 2009 v Kodani, ktorá očakávanú dohodu nepriniesla.

Iní experti na životné prostredie zastávajú názor, že útoky nijako neovplyvnia dlhoročný spor bohatých a chudobných krajín sveta o to, ako sa podeliť o náklady na riešenie klimatickej zmeny.

Tento názor má aj Meena Ramanová z neziskovej organizácie Sieť tretieho sveta (Third World Network) so sídlom v Malajzii, ktorá monitoruje rokovania o klíme. Pre FT povedala, že zničujúce tajfúny a ďalšie udalosti v priamej súvislosti s globálnym otepľovaním zabili alebo vyhnali z domovov tisíce ľudí a rozvinuté krajiny pre ne nemali následne o nič väčšie pochopenie, keď sa riešili ich straty a škody, čo je jedna z niekoľkých sporných vecí, ktoré treba vyriešiť v Paríži.

Návrh textu dohody, o ktorom sa bude v Paríži rokovať, zahŕňa podporu pre rozvíjajúce sa krajiny, ktoré čelia stratám a škodám v dôsledku globálneho otepľovania. Bohaté krajiny, ktoré by to mali financovať, sú proti tomu, aby boli takéto opatrenia zahrnuté v dohode.

Cieľom parížskej konferencie je, aby vlády schválili dohodu, ktorá po prvý raz bude vyžadovať od všetkých krajín aktívne konanie v boji s klimatickou zmenou.

Konferenciu OSN o klíme, na ktorej sa zúčastní asi 40.000 ľudí, pripravovala francúzska vláda takmer dva roky. Jej dejiskom bude hermeticky uzavreté a prísne strážené kongresové centrum na letisku Le Bourget severne od Paríža, neďaleko od štadióna Stade de France, kde 13. novembra útočili teroristi. Nie je to ďaleko ani od predmestia Saint-Denis, kde polícia pri razii v budove zabila predpokladaného strojcu parížskych útokov Abdelhamida Abaaouda.

Okrem hláv štátov či vlád sa na pondelňajšom otvorení konferencie o klíme zúčastní aj veľká skupina zástupcov podnikateľskej sféry, oficiálne delegácie 195 krajín sveta, najmenej 3000 novinárov a tisíce environmentálnych aktivistov a pozorovateľov.

Oficiálne rokovania bude sprevádzať rad sprievodných podujatí.