Po rekordne teplom polroku môžu prísť mrazy a sneh

"Aktuálne počasie má všetky znaky typického babieho leta, pre ktoré je charakteristické teplé ustálené slnečné a málo veterné počasie bez zrážok. Určujúcimi tlakovými útvarmi bývajú počas babieho leta tlakové výše nad strednou alebo východnou Európou, ktoré blokujú postup frontálnych systémov z Atlantiku smerom do vnútrozemia," uviedol pre TASR klimatológ Pavel Matejovič.

Pojem babie leto nevychádza len z ľudovej slovesnosti – exaktne ho definuje aj odborná literatúra ako obdobie suchého málo veterného slnečného a cez deň veľmi teplého počasia, ktoré sa v Európe vyskytuje v septembri alebo v októbri. Teploty môžu dosahovať vysoké hodnoty, výnimkou nie je ani letný deň, keď maximálna teplota vystúpi až na 25 stupňov a viac. Pre babie leto sú potom typické veľké rozdiely medzi nočnými a dennými teplotami.

"V týchto dňoch však rána nie sú na väčšine územia na toto ročné obdobie až také chladné. Počas babieho leta zvyknú klesať teploty v noci ešte nižšie a pohybujú sa len okolo piatich stupňov Celzia, pričom sa často vyskytuje aj prízemný mráz. Ráno bývajú ranné hmly, ktoré sa niekedy udržia aj počas celého dňa. Teda môžeme povedať, že celkovo je aj na babie leto veľmi teplo," dodal Matejovič.

Veľmi teplé obdobie pretrváva už od apríla. "Leto 2018 bolo tiež súčasťou teplého polroka (apríl až september), ktorý bol ako celok tak extrémne teplý, že pôvodné rekordy boli v niektorých prípadoch prekonané aj o viac ako jeden stupeň Celzia (napríklad Bratislava Koliba v roku 2003 18,6 stupňa Celzia a v roku 2018 19,7 stupňa Celzia). Dlhotrvajúce nadnormálne teplé počasie spôsobilo, že v teplom polroku 2018 bol zaregistrovaný na prevažnej väčšine meteorologických staníc Slovenska rekordný počet letných dní, v krajnom prípade až takmer 140 (Žihárec 138 letných dní, pričom dlhodobý priemer za obdobie 1981 - 2010 je na tejto stanici 82)," uvádza na svojej stránke Slovenský hydrometeorologický ústav.

Počas teplého polroka asi 4,5 mesiaca zo šiestich mesiacov dosahovala maximálna denná teplota letné hodnoty, čím sa podľa SHMÚ „klimatické podmienky na Slovensku dostávajú na úplne inú úroveň“. Samotné leto 2018 sa skončilo až na malé výnimky ako druhé až piate najteplejšie od roku 1951.

Babie leto podľa prognostických modelov bude pokračovať aj v najbližších dňoch minimálne do polovice budúceho týždňa.

"Po menej výraznom ochladení v jeho závere modely predpokladajú výraznejší pokles teplôt v poslednej októbrovej dekáde, keď by k nám mal preniknúť zo severozápadu veľmi studený pôvodom morský polárny alebo možno aj arktický vzduch. Po veľmi teplých letách sa totiž často stáva, že v októbri prichádza k výraznému ochladeniu, a dokonca aj v nížinách sa objavujú snehové vločky, alebo dokonca aj snehová pokrývka," vysvetlil Matejovič.

"Napríklad v roku 1994, keď po veľmi teplom lete v Bratislave snežilo už 7. októbra. V roku 2009 pozorovali sneženie na bratislavskom letisku už 15. októbra. Rekord prvého dňa so snehovou pokrývkou bol zase prekonaný 24. októbra 2003, keď v Bratislave napadlo päť až desať centimetrov snehu. Pritom aj leto 2003 patrilo medzi najteplejšie letá v histórii meteorologických pozorovaní. Na bratislavskej Kolibe a na Záhorí napadol sneh aj 29. októbra 2012. Vlani snežilo v nížinách na konci októbra pre zmenu na východnom Slovensku," doplnil klimatológ.

Skorý nástup zimy v októbri môže podľa jeho slov súvisieť s dynamickejšími atmosférickými procesmi, ktoré súvisia s teplejšou atmosférou a tiež vlhkejším vzduchom, ktorý sa vyparí z teplejších oceánov.

"Či sa tento október objavia nejaké snehové vločky aj v nížinách, je ešte predčasné hovoriť, no na horách sa už v závere mesiaca pravdepodobne ohlási zima so snehom a mrazmi. Je teda dosť pravdepodobné, že prejdeme, obrazne povedané, z plaviek do kožuchov," povedal Matejovič.

Veľmi pravdepodobné tiež je, že sa rok 2018 zaradí medzi najteplejšie aj z celosvetového hľadiska. Globálna teplota je podľa aktuálnych údajov vyššia priemerne o jeden stupeň v porovnaní s predindustriálnym obdobím.

Podľa mimoriadnej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) sa už do roka 2040 môže otepliť o 1,5 stupňa, čo by malo pre mnohé oblasti sveta ďalekosiahle následky.