Po prvý raz sekvenovali genóm starovekého Afričana

Na základe porovnania jeho DNA s DNA súčasných Afričanov tvrdia, že sa pred približne tritisíc rokmi udiala masová migrácia ľudí z Eurázie do Afriky. Ako napísali v štúdii publikovanej v magazíne Science, tento presun ľudí zanechal stopy v genóme súčasných obyvateľov afrického kontinentu. Výskumníci sa zároveň nazdávajú, že 25 percent DNA súčasných Afričanov pochádza práve od týchto migrujúcich predkov.

Spomínaný genóm získali vedci z pozostatkov muža, ktoré objavili v roku 2012 v jaskyni Mota v Etiópii. Podľa výskumu muž zomrel pred štyri a pol tisíc rokmi. Sekvenovať jeho genóm sa podarilo vďaka dobrému stavu skalnej časti spánkovej kosti, ktorá bola chránená pred vlhkom a teplom. Doterajšie pokusy o získanie DNA starovekého obyvateľa Afriky pritom zlyhali práve z dôvodu, že genetický materiál v teplej africkej klíme degraduje. "Máme kompletný nákres, každý jeden gén, každý jeden kúsok informácie, ktorý tvoril tohto jedinca," priblížila A. Manica z University of Cambridge.

Genóm muža odhalil, že mal čistú africkú DNA, čo znamená, že jeho predkovia nikdy neopustili Afriku. No porovnanie s genómom súčasných Afričanov potvrdilo tézu, že približne tisícpäťsto rokov po jeho smrti, sa obyvateľstvo kontinentu zmenilo. Podľa vedcov to spôsobila veľká migrácia ľudí. Malo ísť pritom o farmárov, ktorí do Afriky priniesli poľnohospodárstvo. "Teraz vieme, že ich počet pravdepodobne zodpovedal štvrtine obyvateľstva vtedajšej východnej Afriky. Bol to výrazný spätný tok, značný posun ľudí," uviedla Manica, ktorá zároveň vysvetlila, že 20 percent súčasných Etiópčanov má za predkov týchto migrantov. "No siaha to omnoho ďalej, pretože keď prídete ku krajom Afriky, do západnej alebo južnej Afriky, aj populácie, ktoré sme si mysleli, že sú čisto africké, majú päť až šesť percent genómu pochádzajúcich od týchto farmárov," dodala.