Po nežnej mal podľa Kňažka nasledovať akt spravodlivosti

"Ja som napríklad navrhoval, aby sme Biľaka (Vasiľ Biľak, člen ÚV KSS, pozn. SITA) odsúdili na 150 rokov a po dvoch mesiacoch, aby sme ho prepustili. To nemal byť akt pomsty, ale mal nasledovať akt spravodlivosti. Oficiálne sme mali zaujať k tomu stanovisko, toto je minulosť, toto boli zločiny, tento zradil republiku, zaslúži si naše opovrhnutie a to je všetko. Nech si ďalej okopáva paradajky v tom svojom skonfiškovanom baraku," tvrdí Kňažko. Toto sa poľa neho nestalo a doteraz nevieme, čo je správne a žijeme v akejsi právnej dezorientácii. "Na to nadväzujú ďalšie veci, ktoré deštruujú právne vedomie. Niekto unesie prezidentovho syna, potom sa omilostí z pozície svojej dvojfunkcie," myslí si Kňažko. Dôsledkom je podľa neho aj to, že eštebáci, ktorí terorizovali ľudí, sú dnes starčekovia s niekoľkonásobne vyššími penziami, ako majú prenasledovaní. "A súčasná kamarila sa na to pokojne díva. To je strašne nespravodlivé," dodáva. 

Fakt, že prvú ponovembrovú vládu viedli komunisti, bol podľa Kňažka dôsledkom naivity predstaviteľov Verejnosti proti násiliu (VPN). "My sme nechceli byť politici, nechceli sme byť vo vláde a v parlamente. Každý mal svoju prácu. Ja som točil filmy a robil v divadle. Nikto nechcel zobrať funkciu, to bol problém," tvrdí Kňažko. "A potom odrazu prešiel týždeň, dva, tri, štyri a v rozhlase a televízii, kde vysielali relácie, čo si myslí premiér, už som počul Čiča hovoriť, že "naša" revolúcia nám priniesla slobodu. Povedal som si, že niekde je chyba." V konečnom dôsledku sa títo ľudia podľa Kňažka stali veľmi populárni, pretože oni zosobnili to, čo sa stalo na námestiach a práve oni predstavovali novú moc. 

Kňažko reagoval aj na vyhlásenia bývalého generálneho tajomníka ÚV KSČ Miloša Jakeša, ktorý v nedávno zverejnenom rozhovore pre český Reflex povedal, že november 1989 zorganizovalo niekoľko vysokopostavených členov strany spolu s ŠtB a za pomoci KGB. Podľa Biľaka sa im to však vymklo z rúk. Spolumoderátor a kľúčová osobnosť demonštrácií v Bratislave Kňažko považuje tieto vyjadrenia za absolútnu hlúposť. Keď sa 18. novembra stretol s Václavom Havlom, budúci český prezident ho vraj vyzval, aby sa pripravili na veľkú 40-tisícovú manifestáciu, ktorá mala byť 10. decembra na Palackého námestí. Situácia sa však nakoniec vyvinula úplne inak. "Desiateho sme už strihali drôty a okolo 200-tisíc ľudí bolo len tak v Rakúsku na návšteve, na Devíne bolo okolo 20-tisíc ľudí. Čiže situácia sa dostala do úplne inej fázy a vymkla sa z rúk komukoľvek, kto si myslel, že tu bude opäť nejaká obroda komunistov," vysvetľuje Kňažko. Navyše od samého začiatku podľa neho zdôrazňovali, že si neželajú socialistickú demokraciu a že chcú škrtnúť v ústave článok číslo štyri, ktorý garantoval vedúcu úlohu komunistickej strany. 

Milan Kňažko bol v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia populárnym slovenským hercom. V roku 1989 podpísal Několik vět, dokument vypracovaný hnutím Charta 77, v ktorom jeho autori vyzývali režim, aby prepustil politických väzňov a prestal s porušovaním osobných a náboženských slobôd. Kňažko podpísal aj petíciu za oslobodenie tzv. Bratislavskej päťky, ktorú tvorili Ján Čarnogurský, Miroslav Kusý, Hana Ponická, Anton Selecký a Vladimír Maňák. Ako sám hovorí, definitívne sa stal disidentom po tom, ako ho nepustili na festival československých filmov v Madride a Barcelone a on vrátil udelený titul zaslúžilého umelca. "Už som prestal skrývať, čo si myslím o tomto režime," ukončil.