Pltníctvu na Dunajci sa často venujú otcovia aj so synmi

Práca v pltníckej firme je v jej rodine dedičná. "Venoval sa tomu nielen môj manžel, ale aj svokor, a teraz zas syn s nevestou," priblížila. Podľa nej sa toto zamestnanie dedí z generácie na generáciu nielen pri prevádzkovateľoch, ale aj pri zamestnancoch. "Máme pltníkov, ktorí sú rodinou. Ide napríklad o otca so synmi, ktorí u nás pracujú počas sezóny. Chlapci sú tu najmä v lete počas prázdnin, keďže sú študentmi na vysokej škole," priblížila. Študent Ferdinand Križan pracuje v lete v Červenom Kláštore ako pltník spolu aj so svojím bratom a otcom. "Neprekáža mi pracovať v jednej firme spolu s otcom. Skôr to beriem ako výhodu. Vie mi poradiť, povedať, čo robím zle, ale aj to, čo som spravil dobre," povedal pre TASR pltník Ferdinand Križan.

Prevádzkovateľka pltí doplnila, že za desaťročia sa v jej firme vymenilo množstvo pltníkov. "Neraz sa stane, že pred pár rokmi tu bol pltníkom otec rodiny, teraz zas Dunajec splavuje jeho syn," vysvetlila. Podľa nej však nejde o ľahkú prácu, pretože chlapi sa pri práci fyzicky narobia. Rovnako nesú aj zodpovednosť za turistov, ktorých na pltiach prepravujú.

Pltníctvo na Dunajci má dlhoročnú tradíciu. Rieka bola už od začiatku 18. storočia významnou cestou, po ktorej sa prepravovalo drevo až k Baltskému moru. Najskôr ju začali splavovať kúpeľní hostia z poľského mesta Szczawnica v polovici 19. storočia. "Splavovanie na pltiach pre ľudí sa začalo prevádzkovať na poľskej strane. Plavba po Dunajci sa na Slovensku rozšírila po druhej svetovej vojne," priblížila v skratke históriu pltníctva Lainczová.

Splav na pltiach vedie z obce Červený Kláštor Prielomom Dunajca až po štátnu hranicu pri obci Lesnica, je dlhý desať kilometrov. Od výšky hladiny rieky sa odvíja aj samotná dĺžka splavu, preto sa pohybuje v rozmedzí od 80 až do 120 minút.