Plénum prijalo novely o odpadoch aj pri prenájme pôdy, chce zabrániť špekuláciám

Nová odpadová legislatíva, ktorú dnes odobril parlament, zlepší podľa envirorezortu systém nakladania s odpadmi tak, aby sa oplatilo na Slovensku triediť a recyklovať. "Som rád, že aj poslanci si uvedomujú svoju zodpovednosť voči životnému prostrediu a podporujú také zmeny, ktoré pomôžu viac odpad triediť a recyklovať, a tak obmedzia skládkovanie," reagoval šéf Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR László Sólymos (Most-Híd).

Aplikačná novela zákona o odpadoch má sprehľadniť, zjednodušiť a zefektívniť systém odpadového hospodárstva. Filozofia novej legislatívy - znečisťovateľ platí, ktorá sa začala vlani zavádzať do praxe, ostáva zachovaná. „Za novú odpadovú legislatívu už hovoria konkrétne čísla. V roku 2014 dosiahla miera recyklácie na Slovensku desať percent, v roku 2015 už 15 percent a v roku 2016 až 23 percent,“ povedal Sólymos.

Menší podnikatelia a živnostníci by mali byť v rámci odpadovej legislatívy oproti súčasnému stavu odbremenení od určitých povinností. Zmenu prinesie novela zákona o odpadoch, ktorú dnes 88 hlasmi schválili poslanci NR SR.

Filozofia novej legislatívy - znečisťovateľ platí, ktorá sa začala vlani zavádzať do praxe, ostáva zachovaná. Ministerstvo životného prostredia SR si od novely zákona sľubuje sprehľadnenie systému odpadov a zníženie administratívy, ktoré má pocítiť približne 2500 malých podnikateľov a živnostníkov. Tým, ktorí uvedú na trh do 100 kilogramov obalov či neobalov, odpadne povinnosť uzatvárať zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov (OZV). Po novom sa majú jednorazovo zaregistrovať na ministerstve, viesť evidenciu o odpade a údaje ročne ohlasovať ministerstvu.

Legislatívna zmena sprísni dodržiavanie odpadového systému. "Zavádza totiž pokuty pre Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), ak nezabezpečia zberné nádoby na triedený zber. Inými slovami, ak obec poctivo triedi, no nemá kam vytriedený odpad dávať, je to chyba OZV a porušenie zákona," vysvetlil hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák.

Novela tiež zavádza sankcie pre OZV v prípade, že v obciach, s ktorými majú zmluvy, nezabezpečia nádoby na triedený zber. Niektoré obce sa podľa ministra Lászlóa Sólymosa (Most-Híd) sťažovali, že im tam "ani nezdvihnú telefón". Výrobcovia aj štát majú zároveň vidieť do hospodárenia OZV. Ministerstvo presadilo zavedenie dozorného orgánu, v ktorom bude zastúpený štát a samotní výrobcovia.

Zjednodušiť sa má aj zber odpadových pneumatík, ktoré často končia voľne pohodené v prírode. Novelou zákona sa upravujú a spresňujú ustanovenia týkajúce sa nakladania s odpadovými pneumatikami, ktoré sa budú zbierať v rámci spätného zberu bezplatne nielen u distribútorov alebo v servisoch, ale aj na zberných dvoroch alebo na iných určených miestach v obciach.

Agrorezort uviedol, že novela zákona umožní poľnohospodárom ľahší prístup k prenájmu poľnohospodárskej pôdy a zavádza tiež poriadok do evidencie nájomných vzťahov. Je zároveň ďalším krokom v zamedzení získavania tejto cennej pôdy špekulantmi na nepoľnohospodárske účely.

Právna norma vypúšťa doterajšiu automatickú obnovu nájomného vzťahu, nakoľko táto úprava podľa agrorezortu spôsobovala nájomcom aj prenajímateľom v praxi problémy. Tí museli sledovať doby trvania nájomných zmlúv, navzájom sa vyzývali na vrátenie a prevzatie pozemku. V nemalom rozsahu išlo o bežných ľudí bez právneho vzdelania. K ďalšiemu prenajatiu pozemkov dochádzalo bez toho, aby o zákonom ustanovenej povinnosti mala zmluvná strana vedomosť.

Ďalším dôvodom, pre ktoré sa inštitút automatickej obnovy nájmu pozemkov vypúšťa, sú podľa ministerstva aj značné komplikácie, ktoré vznikali v súvislosti s poskytovaním priamych platieb na plochu, keď si nárok na túto podporu uplatňuje tak doterajší nájomca titulom automatickej obnovy nájomného vzťahu, ako aj subjekt s ktorým prenajímateľ uzatvoril novú nájomnú zmluvu.

Agrorezort upozornil, že veľké poľnohospodárske firmy a združenia majú prostredníctvom automatickej obnovy nájomných vzťahov takmer monopolné postavenie v užívaní pôdy, čo bráni k dosiahnutiu cieľa v programovom vyhlásení vlády. "Dostatočným nástrojom stability podnikateľského prostredia pre tieto podniky bude právo prednostného nájmu, ktoré novelou zdokonaľujeme," zdôraznilo ministerstvo.

Navrhnutý model prednostného práva doterajšieho nájomcu mu podľa ministerstva dáva podstatne vyššiu právnu istotu v tom, že ak si plnil svoje zmluvné záväzky, bude môcť prenajatú pôdu naďalej užívať.

Do návrhu novely pribudla 5-ročná výpovedná lehota nájomnej zmluvy, ktorá nájomcovi umožní dostatočne dobrú návratnosť svojej investície v prípade, že sa vlastník rozhodne ukončiť nájomný vzťah.

Novela zákona dopĺňa definíciu pozemku o pozemok, ktorý je v katastri nehnuteľností klasifikovaný ako zastavané plochy a nádvoria, pričom však slúži na poľnohospodárske účely. Odstraňuje sa nejednotnosť výkladu aj definícia pojmu obvyklá výška nájomného. V spojitosti so spresnenou definíciou pozemku novela zákona rieši aj ďalší problém, ktorý vyvstával pri určovaní výšky nájomného za pozemok slúžiaci na poľnohospodárske účely. Návrh novely zákona zároveň precizuje doterajšiu úpravu týkajúcu sa vzniku podnájomných vzťahov v prípadoch, ak nájomca užíva pozemky, kde sa zmluvný nájom skončil, alebo sa má skončiť a pozemky sú neprístupné, alebo ich nemožno racionálne užívať.

Právna norma spresňuje aj povinnosť nájomcu viesť evidenciu pozemkov, ktoré vlastní a má prenajaté, ako aj povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom. Informácie z takto evidovaných údajov budú pre potreby zavedenia väčšej prehľadnosti slúžiť pre rozhodovanie okresných úradov napríklad v prípadoch určenia vydania rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu, zverejňovanie obvyklej výšky nájomného, ako aj Pôdohospodárskej platobnej agentúry v súvislosti s prideľovaním dotácií.

Plénum odobrilo počas hlasovania aj pozmeňujúci návrh Gábora Gála (Most-Híd), Tibora Bernaťáka a Petra Antala (obaja SNS). Ich návrh má umožniť malým a mladým poľnohospodárom získať pôdu pre svoje podnikanie.

"Rozširuje sa okruh subjektov, ktorí môžu prejaviť záujem o nájom pôdy v správe Slovenského pozemkového fondu o poľnohospodárov, ktorí aspoň na polovici obhospodarovanej výmery vykonávajú špeciálnu rastlinnú výrobu, a ktorí vyrábajú finálny produkt," priblížil v pléne Gál. Zároveň sa zvyšuje percentuálny podiel, o ktorý je možné znížiť výmeru doterajšiemu nájomcovi tak, aby sa zvýšila výmera dostupných pozemkov, ktoré je možné prenajať.

"V prípade, že bude existovať pôda, ktorú je možné prenajať, bude povinnosťou Slovenského pozemkového fondu vyjsť v ústrety malým a mladým poľnohospodárom, poľnohospodárom vyrábajúcim finálny produkt a poľnohospodárom so špeciálnou rastlinnou výrobou a pôdu prenajať im," priblížil Gál. Tento návrh má mať pozitívne ekonomické i sociálne dôsledky, pretože má podporiť zamestnanosť a tvorbu pracovných miest na vidieku. "Návrh tiež prispeje ku generačnej výmene v poľnohospodárstve tak, ako to zamýšľala i pôvodná novela," predpokladajú poslanci.

Okrem neho schválili aj pozmeňujúci návrh z výborov. Zníži sa maximálny čas nájmu pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, v prípade uzavretia zmluvy na dobu určitú, z 25 rokov na 15 rokov.