Platby za prístup do distribučnej siete sú protiústavné

Ústavný súd nevyhovel námietke ÚRSO, že nie je kompetentný posudzovať túto jeho vyhlášku, lebo úrad nie je centrálnym orgánom štátnej správy. Ako v stručnom odôvodnení uviedla predsedníčka ÚS Ivetta Macejková, súd rozhodol, že vyhláška išla nad rámec platnej právnej úpravy a je v rozpore s ústavou ako aj zákonmi o cenovej regulácii a energetike. Vo zvyšnej časti ÚS nevyhovel navrhovateľom, pričom išlo napríklad o zákaz diskriminácie a nerovnakého prístupu, právo výrobcu elektriny dohodnúť si rezervovanie kapacity u distribútora elektriny, vylúčenie možnosti riadneho preskúmania v správnom a súdnom konaní, čím je porušené právo výrobcov elektriny na súdnu a inú právnu ochranu. K nálezu pripojí odlišné stanovisko sudkyňa Ľudmila Gajdošíková. V pléne rozhodovalo osem sudcov.

"ÚS dnes rozhodol, že ÚRSO podlieha ústavnej kontrole a že napadnuté ustanovenie vyhlášky je v rozpore s ústavou. Základná správa je, že úrad nemôže podzákonným predpisom ukladať nové poplatky. Výrobcovia zelenej elektriny nemôžu platiť za niečo, čo nevyužívajú. Takže nie sú povinní platiť za prístup do regionálnej distribučnej sústavy, ak nemajú uzavretú zmluvu o prístupe,“ uviedol právny zástupca navrhovateľov Pavol Poláček.

Týka sa to regionálnych distribučných spoločností elektriny na západnom, strednom a východnom Slovensku. Dodal, že je možné, že výrobcovia energií z obnoviteľných zdrojov, ktorí nemajú uzavretú zmluvu o prístupe, budú žiadať o vrátenie poplatkov, ktoré už zaplatili. Či tak môžu urobiť aj výrobcovia, ktorí uzavreli zmluvu o prístupe, bude možné posúdiť až po posúdení obsahu zmlúv. Na verejnom rokovaní pléna sa nezúčastnil právny zástupca odporcu – ÚRSO, ani zástupca vlády SR ako vedľajšieho účastníka konania.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zatiaľ na rozhodnutie ústavného súdu nechcel reagovať. "Počkáme si na oficiálne doručenie rozhodnutia ústavného súdu. Dovtedy nebudeme záležitosť komentovať," reagoval pre agentúru SITA hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.

Radosť z rozhodnutia ústavného súdu však neskrýva najsilnejšia opozičná strana SaS. "Ústavný súd SR sa dokázal povzniesť nad politické záujmy a rozhodol vecne a odborne. A to veľmi jednoduchou argumentáciou. Pokiaľ neexistuje zmluva o prístupe do distribučnej sústavy, nemôže existovať ani nárok distribútora na poplatok. Uvidíme, ako sa k tomuto rozhodnutiu postaví, a akú zodpovednosť z toho vyvodí predseda ÚRSO Jozef Holjenčík. Pokiaľ žiadnu, sme pripravení o jej vyvodenie požiadať prezidenta Andreja Kisku, ktorý ho do tejto funkcie vymenoval,“ uviedol poslanec NR SR za SaS Karol Galek.

Návrh na preskúmanie ústavnosti Vyhlášky o cenovej regulácii ÚRSO podala skupina 45 poslancov NR SR v marci 2014. Podľa navrhovateľov napadnuté ustanovenia vyhlášky sú v rozpore s Ústavou SR a viacerými zákonmi. Navrhovatelia v podaní argumentujú, že vyhláška výrazne poškodzuje najmä výrobcov elektriny zo slnečnej energie. V podaní uvádzajú, že zákon o podpore využívania obnoviteľných zdrojov garantuje od roku 2010 výrobcom elektriny podporu vo forme doplatku po dobu 15 rokov v jasnej výške stanovenej osobitným predpisom. Argumentujú, že aplikáciou napadnutých ustanovení vyhlášky dochádza k zníženiu ceny elektriny a teda aj podpory vo forme doplatku garantovanej zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov energie po dobu 15 rokov, pričom uvedený zákon neumožňuje takýto spôsob zníženia ceny elektriny a teda ani podpory vo forme doplatku. Napadnuté ustanovenia sú v rozpore s týmto zákonom.

Za protiústavné označili zavedenie platby za prístup do regionálnej distribučnej sústavy, pričom absentuje zákonné zmocnenie a zákon o regulácii v sieťových odvetviach neumožňuje úradu pre reguláciu zaviesť takúto platbu vyhláškou. Navrhovatelia poukazujú aj na to, že napadnuté ustanovenia vyhlášky majú povahu individuálneho správneho aktu, pričom však vylučujú možnosť riadneho preskúmania v správnom a súdnom konaní, čím je porušené právo výrobcov elektriny na súdnu a inú právnu ochranu.

Podľa navrhovateľov napadnuté ustanovenia porušujú princíp rovnosti a zákaz diskriminácie, pretože bez akéhokoľvek relevantného dôvodu zvýhodňujú určité skupiny výrobcov elektriny pred inými výrobcami elektriny, pričom určuje rozdielne ceny. Navyše aplikáciou ustanovení vyhlášky došlo k zásahu do základného práva podnikať postupom orgánu verejnej moci – regulačného úradu, ktorý nedodržal zákonom stanovené pravidlá určenia podmienok regulácie. Tvrdia, že vyhláška je retroaktívna, lebo spätne zasahuje do právnych vzťahov.