Keby nejestvovala Pippi dlhá pančucha, svet by sa ochudobnil, lebo veď kto už iný disponoval takou silou, že zdvihol koňa, aké iné dievča by bolo také zaujímavé, rozkošne zvedavé a aj drsné. Pippi vedela, ako žiť ozaj naplno, predstavte si, že ani policajtov sa nebála, keď bolo treba, aj palacinky porobila, a hoci nad ňou nedržali ochranu ani otec, ani mamička, ktorá už bola v nebi, ona sa vedela nielen pochváliť, ale aj vyhrešiť a v prípade potreby si udeliť aj trest.
Čo však tušíme, a či vôbec niečo tušíme o tej, čo ju stvorila, o Astrid Lindgren?
Áno, ako už samotné meno napovedá, pochádzala zo Švédska, narodila sa v roku 1907 na farme, z čoho vyplýva, že ocko pracoval tvrdo a usilovne ako farmár. Iná bola jej matka, kedysi cieľavedomá, milujúca literatúru, túžiaca po povolaní učiteľky, avšak konvenciami odradená. Na rozdiel od iných žien, čo snívali a svoj sen aj museli dosnívať, sa však ona neuzatvorila a ani nezatrpkla, svoje pokrokové zmýšľanie radšej využila pri výchove detí, vďaka čomu sa Astrid mohla chváliť detstvom plným dobrodružstiev, kde panovali radosť a úprimnosť. Ako dcéra nesmierne obdivovala rodičov, najmä čo sa týka ich vzájomného vzťahu, lebo láska medzi nimi bola vskutku veľká.
Rebelka
Ak by ste podľa doterajších zistení predpokladali, že Astrid bola vzorná, že ju možno označiť za tichulinké dieťa, čo sa len rado nahlas šantilo, ani by ste nemohli byť ďalej od pravdy. Ona bola totiž rebelská, v škole odvrávala a ani sa ktovieako dobre neučila, čo susedia farbisto komentovali a nadvihovali obočie, zatiaľ čo jej rodičia ju brali s nadhľadom. Vlasy si ostrihala na krátko, chodila na tancovačky, kde si nohy zodierala, ako sa zabávala a ako preveľmi zbožňovala jazz, počúvala by ho neprestajne. Jej myseľ sa nedala ničím a nikým spútať a už ako 16-ročná využila vrodené nadanie a písala, uverejňovala príspevky v miestnych novinách a ľudia ju milovali.
Omyl
Na dievčatá, nech sú akokoľvek inteligentné či zábavné a dobré srdcom, vždy napokon striehne jedno obrovské nebezpečenstvo. Že sa zaľúbia. Alebo dobre, nejde o to, že sa zaľúbia, láska je krásna a potrebujeme ju, aby sme nielen prežívali, ale aj žili, no dievčatá sa zamilujú, podľahnú šarmu a urobia hlúposti. Naletia záletníkom, ohúri ich zradca, muž, čo rád zvyšuje sebavedomie na úkor nevinnosti, narozpráva zopár kvetnatých slov a už aj to je. Niečo podobné sa stalo aj Astrid, vtedy mala osemnásť rokov, a hoci bola na svoju nezávislosť hrdá, ešte stále bola mladučká a neskúsená, a tak na to i doplatila. Zaplietla sa so ženatým mužom, ktorý sa už staral o sedem detí a z toho romániku vzišiel aj následok a Astrid otehotnela. O škandále sa vyjadrovala ako o veľkom omyle, ktorého sa dopustila a triezvo uznala, že to ani z jej strany nebola nejaká hlboká láska.
Keby bol súčasný rok, jej príbeh by pokračoval inak, dnes už to nie je nič nezvyčajné a dá sa s tým poradiť všelijako. Ale viete, písal sa rok 1926 a byť slobodnou matkou, to ako keby ste mali mor. Bočili od vás, šuškali si o vás, neprijali vašu spoločnosť, hoci nahlas by to priznal málokto. Astrid odišla, zapísala sa na kurz, počas ktorého sa učila písať na stroji a tak to život zariadil, že spoznala advokátku pomáhajúcu slobodným matkám. Vybavil sa ďalší odchod, tentoraz Astrid odchádza do Kodane, kde na Vianoce aj porodí syna, ale je to pôrod smutný. Je si totiž vedomá, že o chlapčeka nie je schopná starať sa, a tak ho zveruje do pestúnskej opatery a ona sama odchádza zarábať peniaze v kancelárii.
Pravda, celkom sa ho nevzdala, nemala srdce z kameňa, najskôr ho navštevovala, a to tak často, ako jej to povinnosti dovolili, a keď to bolo možné, vzala si ho späť s tým, že keď situáciu nezvládala ona, zasiahli jej rodičia a dieťaťu sa venovali so všetkými citmi.
Opäť ženatý
Človek by si myslel, že zo starých omylov sa poučila, ale kdeže, hoci nie je to tak, že by som ju odsudzovala, naopak, som šťastná, že tentoraz to s ňou dopadlo ináč. Zamestnala sa v Štokholme ako redaktorka a očaril ju opäť ženatý muž. Iné to bolo preto, lebo vzťah bol hlbší, smiali sa spolu a on sa kvôli nej rozviedol a vzal si ju. Nuž sa Astrid usadila, svojho chlapčeka si vzala už iba k sebe a porodila ďalšiu dcéru.
Pippi
Čo by to bol za článok o Astrid, keby sa v ňom neobjavili ďalšie zmienky o Pippi dlhej pančuche. Že vedela písať a robila to s nadšením, to sme si už povedali. Aj to, že sa jej narodila dcéra. A práve s dcérou to tak trochu súvisí, lebo keď bolo dievčatko choré, zvykla mu ona, Astrid, nekonvenčná matka, rozprávať príbehy, vtedy sa prvý raz vyslovilo meno Pippi dlhá pančucha. Neskôr ochorela i ona sama a ako pripútaná na lôžko mala viac času na písanie, nuž písala a prvú knihu o malej nezbednici odkázanej samej na seba, darovala dcérke pri príležitosti desiatich narodenín.
Pravdaže, literárny počin ponúkla aj na publikovanie, prvé vydavateľstvo, ktoré oslovila, ju však odmietlo. Druhé jej dalo príležitosť, ale boli skormútení, že to napísala len nejaká neznáma pani v domácnosti, viac by sa im páčilo, keby autorkou bola žena so zvučnejším menom, oveľa známejším. Ibaže Pippi dlhá pančucha nám všetkým bola súdená, spustila sa hotová revolúcia. Deti šaleli nadšením, a ešte ako a dospelí, tí boli trošku pohoršení. Vraj nekultúrna kniha, lebo tá hlavná hrdinka nedodržiava žiadne pravidlá a nectí si autority, ale nech namietali, ako chceli, úspech nezastavili. Nikto ho nezastavil.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies