Petra Černocká doma nevydá ani tón

„Mimo práce zo mňa nevyrazíte tón, ale to je preto, že mám poriadnu porciu muziky na javisku a domov beriem ako oázu pokoja. Keby napríklad môj muž prechádzal izbou a začal by si spievať, asi by som si pomyslela, že sa zbláznil. U nás jednoducho muzika neznie,“ povedala interpretka v rozhovore pre agentúru SITA. Umelkyňa, známa aj ako obľúbená čarodejnica Saxana, podľa vlastných slov čím ďalej, tým viac miluje ticho. „Zbožňujem ticho. Vždy, keď sa ma niekto opýta, čo rada počúvam, tak hovorím, najradšej mám podvečer na chalupe, keď sa stmieva a nikto už nekosí záhradky, nevrčia píly a vtáčiky pomaličky utíchajú... To milujem. Taký ten podvečer, keď sa stmieva, je tichučko a ševelí lístie. Človek musí chvíľku v tom tichu len tak sedieť a snažiť sa na nič nemyslieť a potom zrazu zistí, akú má príroda silu,“ podotkla 65-ročná rodáčka z Prahy, pre ktorú je vraj momentálne príroda nesmierne dôležitá. „Celý život som mala rada vír veľkomesta, obchodíky, kamošky, kávičky a teraz sa mi hrozne páči také to tiché spočinutie samej so sebou. Ale nesmie to trvať veľmi dlho, pretože ako som zistila, človek sám so sebou nie je rád. Nejako zvlášť samu seba v tých chvíľkach neobdivujem. Samota vo mne vyvoláva skôr existenciálne myšlienky,“ priznala Černocká.

Ako však dodala, chvíle osamote vždy rada vyváži dobrou spoločnosťou. „Mám rada samotu a ticho, ale o to viac sa potom teším, keď sa niečo deje. Ja som z tých, ktorí chodia aj na večierky. Všetci hovoria, ako nemajú radi večierky a potom ich tam stretnete. Ja tam chodím rada, vždy tam natrafím na nejakých kamarátov,“ priblížila interpretka, podľa ktorej sa ľuďom vo vyššom veku už ťažko nadväzujú nové priateľstvá. „Toľkokrát sa stretnem s príjemnými ľuďmi, keď napríklad ideme s manželom na poznávací zájazd do Ríma - vždy takto manžela nútim, aby som ho kultivovala - a vždy, keď sa tam s niekým novým stretneme, tak si sľubujeme, že sa budeme navštevovať, ale ono to potom nejako nejde," uviedla sympatická brunetka.

Na starých dobrých známych však nedá dopustiť. „Aj keď mám občas nejakých nových kamarátov, najzásadnejšia a najdôležitejšia je pre mňa tá škatuľka starých dobrých priateľov. Moja najlepšia kamarátka je dievčina, s ktorou som chodila na konzervatórium a basta. Medzitým, samozrejme, mám pár ďalších skvelých kamarátok, no tie dlhoročné priateľstvá, to sú ľudia, ktorí sú vlastne takými svedkami vášho života. Je to ako v manželstve. Ste po boku niekoho, kto s vami žije ten váš život a všetko o vás vie a to je pre mňa to najdôležitejšie. Niekto mapuje vašu cestu, niekto vás sleduje a hodnotí a to je skvelé,“ poznamenala.