Petíciu za prestavbu D1 s kolektormi podporilo dvetisíc ľudí

Ako agentúru SITA informoval starosta bratislavskej mestskej časti Vajnory a zároveň predseda petičného výboru Ján Mrva, po tom, čo petíciu podporil primátor Pezinka, sa plánujú stretnúť aj s primátormi Trnavy a Senca, ako aj so starostami obcí v tomto regióne.

V súčasnosti pripravované redukované riešenie rozšírenia D1 bez kolektorov podľa iniciátorov petície nespĺňa svoj pôvodný účel odľahčenia regionálnych ciest od tranzitnej a narastajúcej osobnej dopravy v regióne na východ od hlavného mesta. Národná diaľničná spoločnosť, a. s. (NDS) chce diaľnicu rozšíriť po novom na štyri pruhy v každom smere medzi križovatkami Ivanka, sever a Blatné pri Senci, ale bez vedľajších obslužných komunikácií, a ďalej po Trnavu by mala mať diaľnica tri pruhy. Členovia petičného výboru sú z Bratislavy, Svätého Jura, Bernolákova, Chorvátskeho Grobu a Ivanky pri Dunaji.

NDS minulý týždeň zverejnila dokumentáciu k stavbe križovatky Triblavina na úseku D1 Bratislava - Senec na základe prísľubu jej povereného generálneho riaditeľa Róberta Auxta. Diaľničiari pripravujú optimálne riešenie stavby križovatky a návrh chcú verejnosti predstaviť do konca mája. Stavba križovatky tvorí integrálnu časť celého komplexu zmien, ktoré sa už začali realizovať na D1 Bratislava - Trnava.

Mrva ocenil, že Auxt dodržal slovo a NDS dokumenty k stavbe Triblaviny zverejnila. "Je tam veľa zaujímavých a nových informácií, ktoré nám dávajú za pravdu," poznamenal vajnorský starosta. Zaujali ho dva listy projektantov spoločnosti Amberg z januára 2015, teda ešte pred zmenou stavby pred dokončením, ktorí informovali NDS, že podľa prieskumu má mať diaľnica šesť pruhov (po tri v každom smere) a kolektory majú mať dokonca tri a nie dva pruhy. "To jasne podporuje potrebu rozšírenia diaľnice na šesťpruh s kolektormi. To isté nám potvrdili projektanti z R projektu," uviedol Mrva. K dispozícii sú teda podľa neho argumenty podporujúce dostavbu križovatky tak, ako bola povolená aj vysúťažená a počas stavby sa ju pokúšajú "ilegálne" zmeniť. V tejto súvislosti poukázal na veľkého nemenovaného investora z okolia.

Auxt ešte ako kandidát za Sieť pred marcovými voľbami kritizoval zmenu stavby Triblaviny bez kolektorov ako možnú čiernu stavbu. Tvrdil, že v prípade výstavby križovatky v obmedzenom rozsahu sa v budúcnosti zhorší dopravná situácia vzhľadom na plánované logistické parky a developerské projekty pri D1. Zákazku na výstavbu mimoúrovňovej križovatky Triblavina získala spoločnosť Porr, s. r. o. na základe zmluvy s NDS z apríla minulého roka. Zmluvná cena dosahuje 19,8 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty (23,7 mil. eur vrátane dane). Stavba križovatky by mala byť dokončená v apríli budúceho roka.

Petičný výbor zatiaľ nemá odozvu na svoje podnety na Najvyšší kontrolný úrad SR a Úrad pre verejné obstarávanie z 27. apríla. Žiadal ich preskúmať zbytočné vynakladanie finančných prostriedkov na projektovú dokumentáciu, ktorú nebude možné realizovať, keďže je podľa petičiarov v priamom rozpore s vydaným stavebným povolením.

"Netrpezlivo čakáme ako sa oba úrady k našim podnetom s odôvodnenými podozreniami postavia. Takéto nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami je nehoráznosť a stavba križovatky Triblavina sa už mohla pekne ďalej stavať podľa stavebného povolenia z roku 2013 tak, že bude mať aj kolektory," zareagoval Mrva. Upozornil, že hrozia hospodárske škody, nedodržanie termínu výstavby a bude sa hľadať vinník.

Diaľnica s kolektormi má podľa Mrvu slúžiť na tranzit v smere Bratislava - Žilina, ale aj na odľahčenie už teraz preťažených regionálnych ciest. "Teda má byť symbiózou tranzitu a miestnej dopravy. Kolektory podľa odborníkov majú výrazne zvýšiť bezpečnosť, keďže budú fyzicky oddelené od diaľnice a len niekde budú pruhy na odpojenie a zapojenie sa na diaľnicu," poznamenal Mrva. Kolektory podľa neho regiónu len pomôžu a v projekte z roku 2013 sa počíta s jedenástimi pripojeniami z okolitých obcí.