Peter Nagy usporiadal veľkolepú oslavu tridsiatky na hudobnej scéne

Peter s kapelou tým najlepším spôsobom oslávil 30 rokov aktívneho účinkovania na česko-slovenskej hudobnej scéne. Potvrdili to stovky priaznivých ohlasov. Viac ako dvojhodinové Best Of  bolo v školskej terminológii opakovaním látky, v tomto prípade hitov 80. a 90. rokov, pričom mnohé z nich doslova zľudoveli. Už keď sme pri škole, tak preplnené hľadisko Babylonu dostalo vo štvrtok večer z opakovania čistú jednotku.
      

Zborové spevy tisícky divákov, pričom najmladší mali snáď pätnásť, začali už pri úvodnej piesni Až sa znova narodím, po nej to boli Poďme sa zachrániť, prvý hit z roku 1983 Profesor Indigo, o tri roky mladšie Zákony hada, Medley z piesní Máš čo máš, Nelietajú, Každý muzikant, So mnou nikdy nezostarneš, Marcel z malého mesta, Krásny zadok, Revolver a Muzika, Psi sa bránia útokom, Chráň svoje bláznovstvá, Myslíš na to, na čo ja?, Korálky od Natálky či S nohami na stole. 
      

Hit striedal hit a pridali ich aj dvaja hostia, ktorých si Peter do Bratislavy pozval – Zuzana Smatanová a Janek Ledecký. So Zuzanou strihol pieseň Len pomaly, ktorú naspievali už na album Duety v roku 2006 a Zuzana pridala aj dve vlastné pesničky Daj ruku do mojej ruky a Dnes sa mi nechce nič. S druhým hosťom Janekom Ledeckým zaspievali spoločne song Někdy je smích, někdy pláč, čo bola jediná cover verzia večera (originál nahral severoírsky spevák Van Morrison), Janek pridal hit Na pláky jsme krátky a spolu ešte hit Aj tak sme frajeri. 
      

Bez prídavku z Babylonu nepustilo hľadisko ani Petra Nagya, nakoniec boli až štyri, postupne Sme svoji, Láska je tu s nami, Kristýnka iba spí a Poslednýkrát. Záver už počúvali postojačky aj diváci na miestach so sedením a celé hľadisko spevom, ktorý párkrát aj úspešne „prespieval“ samotného Petra Nagya. A potom že „Slováci nemajú záujem o domácu tvorbu“, ako to niektoré médiá tvrdia. O Petrovi a jeho pesničkách sa učia deti na základnej škole a možno raz bude aj maturitnou otázkou. 
      

Mierou nemalou k skvelej atmosfére prispela aj Petrova kapela Indigo 2014, ktorá hrala v zložení Mišo Kovalčík (kapelník, gitara), Luboš Ďurech (basgitara), Peter Papp (klávesy) a Jan Lau (bicie). Na pódiu v Bratislave ich posilnili klávesák a vokalista Rado Orth a vokalistka Saša Okálová. V hľadisku boli viaceré známe tváre hudobnej scény, členovia prvej zostavy skupiny Indigo z 80. rokov Ivo Volejníček, Pavol Matuška, Miroslav Okáľ aj spoluautor viacerých hitov Július Kinček.  
      

„Najťažších je 30 rokov, potom to už ide,“ začal s úsmevom krátky rozhovor s Petrom Nagyom po koncerte. „Ale vlastne to nevnímam, žijem veľmi rýchlo, stále v aute, po hoteloch, a jediné, čo ma dobíja, je to čo ste videli – zaplnené hľadisko, ktoré si so mnou spieva moje pesničky, je to vzájomná výmena energie. Je mi to príjemné, keď vidím že aj nová generácia spieva so mnou. Speváka robí pesnička, nie to, ako vyzerá na scéne, čo si niektorí ľudia pletú.“
      

Peter rád spomína na prvú LP platňu Chráň svoje bláznovstvá (1984). „To bol veľmi zvláštny zážitok. Hrali sme v Prahe a za mnou prišiel malý chlapec, či mu môžem podpísať elpéčku. A odkiaľ ju máš - bola moja otázka. Tu v obchode som ju dnes kúpil. On ju už mal a ja som ju v jeho rukách videl prvýkrát. Ešte som ju nemal. Až po návrate do Bratislavy som ju v Opuse dostal aj ja. Dnes je to príjemné spomínanie.“
      

A aký bol ten prvý koncert? „Hrali sme v Banskej Bystrici 13.januára 1984, to viem presne. Bol to dvoják a hrali sme to v Dome kultúry. Pre mňa to bol obrovský zážitok, keď som videl tie baby, ako vedia spamäti So mnou nikdy nezostarneš, Profesor Indigo, čo boli moje prvé hity, tak som hovoril – tak estetické povolanie, to musím robiť,“ dodal Peter Nagy. Spomenul si aj na prvý honorár. „Ja som mal 400 korún a členovia skupiny 200 korún. Všetci mi to závideli, ten sólistický honorár. Za takýto honorár sme hrali niekoľko rokov.“