Pesničkár Vladimir Vysockij by mal 80 rokov

Vysockij hral na gitare už ako tínedžer v partii. V roku 1960 absolvoval Moskovské umelecké akademické divadlo – slávny MChAT – a nastúpil do Moskovského dramatického divadla A.S. Puškina. V roku 1964 zložil svoje prvé piesne k filmom a začal hrať v Moskovskom divadle drámy a komédie na Taganke, kde zotrval až do konca života. V roku 1967 sa zoznámil s francúzskou herečkou Marinou Vladyovou, ktorá sa stala v decembri 1970 jeho treťou manželkou. V roku 1968 adresoval list Ústrednému výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, v ktorom odpovedal na kritiku jeho prvých piesní v oficiálnej štátnej tlači. Toho istého roku vyšla jeho prvý album s piesňami z filmu Vertikála.

Bol autorom vyše 700 piesní a básní. Jeho básnická tvorba predstavuje hlavne lyrickú poéziu, v ktorej hojne používal iróniu a sarkazmus. Najväčšiu popularitu získal zhudobnenými básňami a piesňami, ktoré interpretoval najmä v sprievode akustickej gitary. V textoch vychádzal hlavne z mestského folklóru, slovnej hry, paródie, parafráz a filozofických úvah. Počas obdobia prísnej cenzúry sa dotýkal mnohých tabuizovaných tém, kvôli čomu boli niektoré jeho piesne zakázané. Veľká časť jeho tvorby sa preto šírila na podomácky nahrávaných magnetofónových páskach.

V novembri 1971 stvárnil hlavnú postavu v divadelnej hre Hamlet režiséra Jurija Ljubimova. Bola to neskôr aj posledná rola v jeho živote, keď sa v nej zjavil na scéne 18. júla 1980 v divadle na Taganke. Bolo to v období jeho mimoriadne zlého zdravotného stavu. Dlhoročný chronický alkoholizmus sa na radu priateľov pokúšal prekonať tým, že začal užívať morfium. Tieto dve závislosti Vysockij napokon nezvládol a 25. júla 1980 zomrel v spánku na zástavu srdca vo svojom moskovskom byte.

Hoci úrady a oficiálne médiá informovali o jeho úmrtí len okrajovo, pohrebný sprievod sledovali desiatky tisíc ľudí. Pohreb sa konal 28. júla 1980 a ľudia, snažiaci sa aspoň uvidieť katafalk, celkom zaplnili niektoré ulice. Boli dokonca vo veľkom množstve aj na strechách domov. Celá cesta od divadla až po cintorín bola vystlaná kvetmi, ktoré pod kolesá autobusu s jeho truhlou hádzali obdivovatelia.

Vladimír Vysockij s jeho poéziou, piesňami a filmovými rolami patrí dodnes k najpopulárnejším a najtalentovanejším umelcom v dejinách Ruska a bývalého ZSSR.