Personálne zmeny v Smere sú nejasné, Maďarič asi nebude kandidovať

Marekovi Maďaričovi, ktorý sa vzdal pred desiatimi dňami funkcie podpredsedu Smeru-SD, sa nepodarilo presadiť, aby sa stal miesto Dušana Čaploviča podpredsedom strany Juraj Blanár. Maďarič sa preto podľa informácií agentúry SITA rozhodol, že kandidovať na podpredsednícku funkciu nebude ani on. Maďarič totiž 16. júna oznámil, že sa rozhodne o kandidatúre podľa miery a rozsahu zmien v strane. 

Funkcie podpredsedu sa má vzdať v sobotu na sneme Vladimír Maňka. Maňka zostáva vedúcim slovenskej delegácie strany Smer-SD vo frakcii Socialistov a demokratov v Európskom parlamente. Nahradiť ho má štátny tajomník ministerstva financií Peter Pellegrini. Čaplovič má podpredsedom strany naďalej zostať. V najbližších dňoch však má prísť o ministerskú funkciu v rezorte školstva. Ako minister ho má nahradiť práve Pellegrini. Vo vláde skončí aj minister hospodárstva Tomáš Malatinský. Toho by mal nahradiť štátny tajomník tohto rezortu Pavol Pavlis. Výmeny sa dotknú aj siedmich štátnych tajomníkov. Tieto zmeny by sa mali udiať do týždňa po sneme. 

V Smere-SD už riešili, čo bude Čaplovič robiť po odchode z ministerstva. V roku 2012 bol zvolený za poslanca NR SR, mal by sa teda vrátiť do NR SR. Podľa informácií agentúry SITA sa zvažujú dve alternatívy. Prvou je, že Čaplovič bude slovenským veľvyslancom v Srbsku. V Smere-SD sa však hovorí aj o tom, že by mohol byť podpredsedom NR SR. Smer-SD má dnes dvoch podpredsedov parlamentu Janu Laššákovú a Renátu Zmajkovičovú. Ak by sa stal Čaplovič podpredsedom NR SR, jedna z nich by vo funkcii skončila. 

Laššáková má po mimoriadnom sneme skončiť ako banskobystrická krajská šéfka strany. Okrem podpredsedníčky parlamentu je aj predsedníčkou poslaneckého klubu Smer-SD. Podľa informácií agentúry SITA by mala byť jediným krajským predsedom, ktorý príde o funkciu. Po sneme by malo dôjsť aj k jedenástim zmenám okresných predsedov. Hovorí sa napríklad o okresnom šéfovi v Prievidzi Vladimírovi Jánošovi, ktorý je poslancom NR SR. Rovnako vo funkcii okresnej predsedníčky by mala skončiť Viera Mazúrová v Námestove.

História strany Smer-SD

október 1999 
Strana Smer bola zaregistrovaná na Ministerstve vnútra (MV) SR. 

11. decembra 1999 
Ustanovujúci snem strany Smer sa konal v Stupave. Za predsedu bol zvolený Robert Fico, bývalý člen Strany demokratickej ľavice (SDĽ), ktorý sa o post uchádzal ako jediný kandidát. Podľa Roberta Fica vznikol Smer z presvedčenia, že politika na Slovensku sa má robiť iným štýlom a spôsobom ako doteraz. Prvoradým programovým cieľom Smeru bolo nastolenie poriadku, spravodlivosti a stability. 

9. decembra 2000 
V Košiciach sa konal slávnostný snem strany Smer. Predseda strany Robert Fico na ňom konštatoval, že spolupráca s HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom je pre stranu neprijateľná. Podľa Fica sa Smer predstavil ako reálna alternatíva vtedajšej vlády, zloženej z SDK, SDĽ, SMK a SOP a ktorej vládnutie označil ako "veľké fiasko". Smer prezentoval cieľ dosiahnuť 25-percentné volebné preferencie a postaviť stabilnú vládu, v ktorej by mali byť najviac dva až tri politické subjekty. 

5. mája 2001 
Kritike koalície, ale i opozície sa nevyhol vo svojom príhovore k delegátom mimoriadneho snemu strany Smer v Stupave jej predseda Robert Fico. Vládna koalícia (SDK, SDĽ, SMK a SOP), ktorá nie je už podľa neho "ničoho dobrého schopná, ale všetkého možného schopná," využíva aj nečinnosť parlamentnej opozície. Ak najmä HZDS ako najsilnejšia opozičná strana spí, tak Smer by mal podľa Fica prevziať na seba "úlohu hlavného opozičného rivala súčasnej vlády." Za podpredsedov strany zvolili Milana Murgaša pre oblasť ekonomiky, Dušana Čaploviča pre školstvo a Moniku Beňovú zodpovednú za vnútrostranícke záležitosti. 

16. decembra 2001 
Delegáti snemu Smeru v Bratislave schválili dokument Tretia cesta, Slovensko a Smer. V dokumente Smer definoval problémy, ktoré chcel postupne riešiť, najmä novú politiku zamestnanosti. 

20. a 21. septembra 2002 
V parlamentných voľbách získala strana Smer 13,46 percenta hlasov a stala sa opozičnou stranou. V NR SR jej patrilo 25 kresiel. 

10. mája 2003 
Na sneme Smeru v Hlohovci zvolili delegáti vedenie, predsedníctvo aj členov ústrednej a revíznej komisie a odsúhlasili zmeny v stanovách strany. Predsedom zostal Robert Fico. Delegáti zvolili aj podpredsedov: Monika Beňová zodpovedala za zahraničnú politiku, Dušan Čaplovič za oblasť školstva, kultúry a športu a Milan Murgaš za ekonomiku. Nová tvár medzi podpredsedami, Robert Kaliňák, mal na starosti oblasť bezpečnosti a obrany ako aj záležitosti týkajúce sa ministerstva spravodlivosti. Podpredseda Pavol Paška bol zodpovedný za vzťahy s politickými stranami. 

13. decembra 2003 
O ďalšom postupe strany diskutovali delegáti snemu Smeru v Piešťanoch. Novým podpredsedom strany Smer pre ekonomiku sa stal poslanec NR SR Igor Šulaj, ktorý vystriedal Milana Murgaša. 

11. decembra 2004 
Delegáti snemu Smeru v Bratislave odsúhlasili integráciu so SDSS, SDĽ a SDA. Oficiálny názov strany je Smer-sociálna demokracia. Podpredsedom strany sa stal dovtedajší podpredseda SDĽ a europoslanec Vladimír Maňka. Delegáti snemu schválili aj dokument s názvom Ekonomická, sociálna a demokratická alternatíva. 

3. decembra 2005 
Delegáti snemu strany Smer-SD v Bratislave schválili dokument, v ktorom definovali princípy sociálneho štátu Návrat k ľudskej dôstojnosti – Prvé kroky k realizácii sociálneho štátu. 

jún a júl 2006 
Strana Smer-SD sa stala 17. júna 2006 so ziskom 29,14 percenta platných hlasov voličov víťazom parlamentných volieb a v NR SR obsadila 50 poslaneckých kresiel. 2. júla 2006 podpísali koaličnú dohodu predseda strany Smer – sociálna demokracia Robert Fico, predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar a predseda SNS Ján Slota. 

30. septembra 2006 
Na čele Smeru-sociálna demokracia zostal Robert Fico. Vo funkcii ho potvrdili delegáti pracovného snemu v Trenčíne. Snem tiež zvolil šiestich podpredsedov. Novými sa stali Marek Maďarič a Igor Federič. Staronovými podpredsedami sa stali Dušan Čaplovič, Pavol Paška, Robert Kaliňák a Vladimír Maňka. O funkciu podpredsedu prišli Igor Šulaj a Monika Beňová. Tá ostala radovou členkou strany. 

9. decembra 2006 
Snem strany Smer-SD v Bratislave vyhodnotil výsledky volieb do orgánov samosprávy obcí 2006. 

8. decembra 2007 
Snem Smeru-SD v Prešove zobral na vedomie integráciu s Ľavicovým blokom. 

6. decembra 2008 
Hlavnou témou snemu Smer-SD v Nitre bola hospodárska a finančná kríza vo svete a jej finančné dopady na Slovensko. Predseda strany a premiér Robert Fico vyzdvihol, že výhodou Slovenska pri finančnej kríze môže byť zavedenie eura. Smer-SD na sneme stanovil stratégiu, ako vyhrať voľby v roku 2010. 

6. decembra 2009 
Strana Smer-SD si na sneme v Bratislave pripomenula 10. výročie svojho vzniku. 

jún 2010 
Smer-SD vyhral 12. júna 2010 parlamentné voľby, no nezostavil vládu, Robert Fico sa stal podpredsedom NR SR. Premiérkou sa stala volebná líderka SDKÚ-DS Iveta Radičová, vládu vytvorili strany SDKÚ-DS, Sloboda a Solidarita (SaS), KDH a strana Most –Híd. 

13. novembra 2010 
Hlavným heslom snemu Smeru-SD v Ružomberku bola Alternatíva proti chaosu a zdražovaniu! Robert Fico zostal na ďalšie štvorročné obdobie predsedom Smeru-SD, za podpredsedov zvolili delegáti Roberta Kaliňáka, Pavla Pašku, Dušana Čaploviča, Vladimíra Maňku, Petra Kažimíra a Mareka Maďariča. 

10. decembra 2011 
Delegáti snemu strany Smer-SD v Košiciach schválili uznesenie a Programové zameranie strany pre volebné obdobie 2012 až 2016 a Volebné posolstvo strany Sme – Ľudia si zaslúžia istoty. Reagovali na to, že vláda Ivety Radičovej 11. októbra 2011 padla pri hlasovaní o zvýšení záruk a rozšírení kompetencií eurovalu, keď nezískala dôveru poslancov NR SR. Prezident Ivan Gašparovič sa 14. októbra rozhodol odvolať celý kabinet a NR SR rozhodla, že predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 10. marca 2012. 

marec 2012 
Na Slovensku sa konali 10. marca 2012 predčasné voľby do NR SR. Víťazom sa stala strana Smer-SD so ziskom 44,41 percenta platných hlasov voličov. Absolútny víťaz parlamentných volieb získal od voličov 1 134 280 hlasov. 15. marca 2012 prezident Ivan Gašparovič poveril zostavením vlády predsedu Smeru-SD Roberta Fica. Ten na rokovaní za okrúhlym stolom otvoril možnosť vytvorenia koalície, zvyšné parlamentné strany to však odmietli. Slovensko má po prvý raz v novodobých dejinách jednofarebnú vládu. 

8. decembra 2012 
Silný mandát pre vládu v jej krokoch na vyvedenie Slovenska z krízy bola hlavná téma snemu strany Smer-SD v Trnave. 

7. decembra 2013 
Na sneme Smeru-SD v Nitre Robert Fico zhodnotil posledný rok na politickej scéne. 

18. decembra 2013 
Premiér Robert Fico oznámil, že bude v roku 2014 kandidovať za prezidenta SR. Informoval o tom v Historickej budove Slovenskej národnej rady pri zhodnotení výsledkov vlády a stanovení jej nových cieľov. 

marec 2014 
V prvom kole prezidentských volieb 15. marca 2014 získal premiér a predseda strany Smer-SD Robert Fico 531 919 hlasov (28 %) a Andrej Kiska 455 996 hlasov (24 %) a obaja postúpili do druhého kola voľby. V druhom kole prezidentských volieb 29. marca 2014 získal Andrej Kiska 1 307 065 hlasov oprávnených voličov, čo predstavuje 59,38 percenta odovzdaných hlasov. Súčasný premiér Robert Fico (Smer-SD) dostal hlasy 893 841 oprávnených voličov, čo je 40,61 percenta. Prezidentom Slovenskej republiky sa teda stal občiansky kandidát Andrej Kiska. 

16. júna 2014 
Marek Maďarič sa vzdal funkcie podpredsedu strany Smer-SD, tak ako avizoval po prehratých prezidentských voľbách Roberta Fica.