BRATISLAVA - Budúca kohézna politika Európskej únie (EÚ) by mala byť menej administratívne náročná, mala by cielenejšie smerovať do menej rozvinutých regiónov EÚ a častí členských krajín. Povedal to vo štvrtok podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini (Smer-SD) po stretnutí s eurokomisárkou pre regionálny rozvoj Corinou Cretu.
Eurokomisárka rokovala vo štvrtok s premiérom SR Robertom Ficom (Smer-SD). Pellegrini pripomenul, že vláda schválila v stredu východiskovú pozíciu k politike súdržnosti EÚ po roku 2020.
"SR podporuje zachovanie významnej pozície kohéznej politiky v rámci budúceho viacročného rozpočtu po roku 2020," konštatoval s tým, že by mala byť aspoň jeho tretinou. V prípade diskusie o zvýšení príspevkov členov EÚ do rozpočtu, je Slovensko ochotné diskutovať o možnom navýšení svojho príspevku, uviedol.
Ďalej povedal, že Slovensko chce hrať aktívnejšiu úlohu pri diskusiách v EÚ a je presvedčené, že kohézna politika musí ostať hlavnou investičnou politikou EÚ. Dodal, že v tomto programovom období bolo investovaných v rámci kohéznej politiky približne 350 miliárd eur z národných rozpočtov.
Rozpočet Únie predstavuje asi 1 % hrubého domáceho produktu (HDP) 28 krajín EÚ, konštatoval Pellegrini. Ak by sa mal tento rozpočet zvýšiť, tak asi na 1,1 % HDP členských krajín, ale to je len návrh a čísla, ktoré zazneli v diskusiách z úst komisára pre rozpočet a viacročný finančný rámec Günthera Oettingera, pokračoval vo vyjadrení k rozpočtu EÚ s tým, že eurokomisár má navštíviť SR vo februári.
Pellegrini povedal, že ak bude k dispozícii menej financií, SR bude presadzovať menej priorít a viac flexibility, aby si mohla vybrať, kam bude investovať. "Aktuálne čerpanie, už certifikované Ministerstvom financií SR, je k dnešnému dňu 11,72 %. Rok a pol dozadu bolo 1 %. Akcelerácia je značná," povedal k čerpaniu eurofondov Pellegrini.
Rok 2018 by podľa neho mohol by v tomto smere úspešným vzhľadom na množstvo podpísaných zmlúv a vyhlásených výziev. Čerpať prostriedky môže Slovensko do roku 2023.