Pavlis: Slovensko by Eastringom mohla získať silné postavenie v plynárenstve v Európe

"Dnes cestujem do Bruselu, večer budem mať rokovanie aj s pánom Marošom Šefčovičom, s ktorým okrem Energetickej únie budem hovoriť aj o projekte Eastring. Boli by sme totiž veľmi radi, keby sa oň zasadila aj EÚ, pretože je to projekt európskeho významu," poznamenal.

Pavlis nevedel uviesť, aký vplyv by mohol mať nový plynovod na ceny plynu pre spotrebiteľov v SR, pretože plynovodné prepojenie by mohlo byť podľa neho v prevádzke až od roku 2018 či 2019. "Ťažko teda hovoriť, aké budú ceny plynu o štyri alebo päť rokov," zdôraznil.

Pripomenul zároveň, že plynovod by mal okrem Slovenska prechádzať cez Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko. "Tieto štyri krajiny by mali byť zúčastnené na projekte. Zároveň bola na rokovaní vlády predstavená koncepcia o vytvorení konzorcia, ktoré by sa podieľalo aj na financovaní projektu," priblížil. Štát sa nebude podľa Pavlisa priamo podieľať na financovaní Eastringu. "Spoločnosť Eustream bude však jeden z členov konzorcia," poznamenal.

Z informatívneho materiálu Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktorý dnes na svojej schôdzi prerokovala a vzala na vedomie vláda SR vyplýva, že plynovod Eastring by mali spustiť do komerčnej prevádzky koncom roka 2018.

Technická kapacita plynovodu by predstavovala v počiatočnej fáze projektu 20 miliárd kubických metrov (m3) až 40 miliárd m3 v konečnej fáze. Dĺžka plynovodu v závislosti od konečného rozhodnutia o trasovaní dosiahne 744 km až 1015 km. Odhadované investičné náklady pre prvú fázu projektu by sa mali pohybovať na úrovni 1,14 miliardy až 1,52 miliardy eur.

Zdrojom zemného plynu pre Eastring by mali byť Rusko, Azerbajdžan, Irán, Irak, Cyprus, prípadne západná Európa. Špecifikom plynovodu bude obojsmerná prevádzka toku plynu, teda možnosť reverzného toku plynu zo SR do juhovýchodnej Európy.