Paška: Snahy o zavedenie povinných migračných kvót budú pokračovať

„Som presvedčený, že téma kvót sa neskončila a z tohto pohľadu pokračovanie v referende má svoj význam,“ komentoval prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška v TABLET.TV referendum o kvótach, ktoré sa má 2. októbra uskutočniť v Maďarsku. „Obrana Maďarska má svoju logiku a zrejme je ochrana referendom, ktoré je v Maďarsku vypísané, aj určitým zdvihnutým prstom pre bruselských úradníkov, aby hľadali iné spôsoby, ako sa vyrovnať s migráciou,“ povedal Paška.

Jeden zo spôsobov, ako by sa téma povinného prerozdeľovacieho mechanizmu mohla vrátiť, podľa neho naznačil aj samotný summit v Bratislave. „Pokiaľ sa bude pokračovať tak, ako sa na summite dohodlo, otázka prerozdeľovacieho mechanizmu bude stále na stole. Dohodli sme sa totiž, že posilníme európsku stráž na hraniciach únie,“ pripomenul Paška. Dodal, že je veľký rozdiel v tom, ak migrantov z mora vyloví talianska, grécka, alebo európska loď.

„Keď zachytia migrantov, môžu ich vyložiť len na gréckych alebo talianskych brehoch. Bude otázkou, komu budú migranti podľa Dublinského dohovoru prislúchať. Ak ich privezie talianska loď, samozrejme o ich prijatí, azyle či umiestnení rozhoduje Taliansko. Ale keď to bude európska pobrežná stráž, čí to bude utečenec?“ pýta sa Paška. „Dostávame sa na horúcu pôdu. Kompetenciu rozhodnúť asi dostane Európsky azylový úrad, ktorý nemá vlastné územie. Azylant môže chcieť ísť do Nemecka, Francúzska či Rakúska, ale tieto krajiny môžu povedať nie. Takže tu môže byť snaha, aby tento európsky úrad fungoval podľa schváleného prerozdeľovacieho mechanizmu,“ dodáva.

Pripomína, že aj keď sa povinné kvóty nedarí implementovať, rada ministrov ich svojho času riadne schválila. Ešte na konferencii začiatkom septembra v Bratislave bolo podľa neho cítiť veľký tlak zástupcov Talianska a Grécka na to, aby sa o povinnom prerozdeľovaní migrantov začalo rokovať znovu. „Bola to konferencia venovaná bezpečnosti a spolupráci v Európe, konala sa v rámci slovenského predsedníctva. Konferencie sa zúčastnili zástupcovia zahraničných a obranných výborov štátov Európskej únie,“ spomína Paška.

„Už počas rokovania v paneli o migrácii bolo veľa poslancov z týchto krajín a stále opakovali, že je potrebné urýchlene spustiť tento mechanizmus, lebo oni majú vo svojich krajinách ťažkosti,“ dodáva podpredseda SNS.

Na záver, keď sa malo prijať spoločné komuniké, prišlo podľa neho k vyhroteniu situácie. „Doposiaľ sa vždy komuniké prijímalo konsenzom. Keď talianska reprezentácia nenašla v tomto záverečnom dokumente zmienku o tom, že táto konferencia vyzýva orgány EÚ, aby začali uplatňovať prerozdeľovací mechanizmus, sa predseda tejto delegácie postavil a povedal, že žiada, aby bol takýto text vložený do uznesenia,“ povedal Paška. „Predložil aj návrh textu. Predsedajúci, pán Šebej, mu veľmi slušne vysvetlil, že komuniké sa prijíma konsenzom a pokiaľ na tomto texte nie je zhoda všetkých zúčastnených, nemôže ho tam vložiť,“ poznamenal podpredseda SNS.

„Južania sú veľmi temperamentní, najprv sa pokúšali protestovať z miesta, zo svojich stoličiek. Pán predsedajúci im navrhol, aby pripravili alternatívny návrh, v ktorom by neboli spomínané prerozdeľovacie mechanizmy, že im dá na to päť minút. Využili tých päť minút na to, že sa vyhrnuli k predsedníckemu stolu a začali pána Šebeja veľmi dôrazne presviedčať. Bola tam strkanica a dosť vášnivá diskusia,“ uviedol Paška.

„Napokon sa to vďaka podpore pána predsedu Schwarzenberga a predsedu zahraničného výboru z Maďarska podarilo ustáť v takej podobe, že nie je možné presadzovať úzky záujem jednej skupiny členských štátov do spoločného dokumentu. Pre nás to bolo dôležité, lebo sme z tlaku južanských štátov vycítili, že chcú opäť osloviť Európsku komisiu, aby na základe dokumentu prijatého touto konferenciou mohla znova spustiť rokovanie o prerozdeľovacom mechanizme podľa kvót,“ uzavrel.

Dôvodom opakovaných snáh o návrat tejto témy je podľa neho pokračujúca migrácia, ktorá stále viac zaťažuje Taliansko a Grécko a neschopnosť Európskej únie zastaviť prúdenie migrantov. Závery bratislavského summitu, podľa ktorých sa už nesmie opakovať situácia s nekontrolovaným prílevom migrantov počas minulého roku, je potrebné dostať pod plnú kontrolu európske hranice a dosiahnuť široký konsenzus o migračnej politike, považuje Paška za dobrú základnú ideu, ktorá však mala prísť minimálne o rok skôr. „Som troška skeptický. To sú ciele, ktoré mali byť zadefinované hneď vtedy, keď sa ukázali prvé vlny migrantov. Strašne dlho to trvá,“ povedal.

„Z hľadiska Európskej únie je dôležité čím skôr uzavrieť hranice a vytvoriť systém selekcie migrantov. A pre ekonomických migrantov vytvoriť mechanizmus, aby sa okamžite vrátili späť, či už do materskej krajiny, alebo tam, odkiaľ prišli. A potom sa dá rozprávať o tom, ktorá krajina vie ponúknuť aké podmienky na dočasné usídlenie tým, ktorí nárok na azyl a ochranu majú. Pokiaľ v ich domovskej krajine trvá vojnový konflikt,“ povedal. „Základná filozofia je pomerne jednoduchá, ale vytvoriť podmienky, aby fungovala, je, zdá sa, pre Európsku úniu zložité. Je otázne, ako bola ochrana európskych hraníc zabezpečená doposiaľ, kým migranti nechodili. Zdá sa, že nebola žiadna,“ odhadol Paška.

Zároveň upozornil, že diskusia o riešení migračného problému prináša aj ďalšie návrhy, ktoré by pre Slovensko mohli byť problematické. „Istý náznak zaznel z úst nemeckého komisára, pána Günthera Oettingera, ktorý vyhlásil, že by sme v rámci EÚ mali zjednotiť utečenecké dávky. Teda každý azylant dostane fixnú sumu. Pán komisár predniesol svoj návrh s tým, že treba stanoviť harmonizovanú výšku podpory a oni sa už sami rozhodnú, kde si za tie peniaze budú môcť dovoliť najvyššiu životnú úroveň,“ uviedol Paška. „Tým sa do veľkého problému dostávame my. Máme tu občanov, ktorí v tejto krajine 30 rokov pracovali, vytvárali hodnoty, aby potom mohli na dôchodku dôstojne žiť. A potom príde azylant, ktorý ruku k dielu nijako nepriložil a dostane viac peňazí ako náš dôchodca. Z našich daní. Alebo dokonca viac peňazí, ako pracujúci za minimálnu mzdu,“ naznačil.

Slovenská národná strana podľa neho súhlasí s podporou posilnenia ochrany bulharsko-tureckej hranice, má však pochybnosti o plánovanom uvoľnení vízového režimu s Tureckom. Európska únia by sa podľa neho mala v prvom rade snažiť vplývať na svojho tureckého partnera, aby sa represálie po neúspešnom pokuse o puč nedostali do štádia, keď sa budú tisícky Turkov a tureckých Kurdov snažiť utiecť z krajiny. „Treba sa zamyslieť nad tým, či je správne, aby sme Turecku uvoľnili vízovú povinnosť,“ zhrnul Paška.