Parlament schválil viaceré zákony

Vznikne úrok z nadmerného odpočtu

Za zadržiavanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty počas daňovej kontroly vznikne nárok na finančnú náhradu, teda úrok z nadmerného odpočtu. Počíta s tým novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorú v stredu schválil parlament. Nárok sa navrhuje priznať platiteľovi dane, ak sa nadmerný odpočet vráti platiteľovi dane po uplynutí šiestich mesiacov od konca lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Novela súčasne nastavuje účinnosť pre priznávanie dane pri dovoze tovaru z tretích štátov v daňovom priznaní, teda samozdanenie dovozu tovaru platiteľom DPH, až na obdobie, kedy úroveň verejného dlhu klesne mimo sankčných pásiem dlhovej brzdy. Pôvodne malo toto opatrenie nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2017.

V rámci prerokúvania návrhu sa snažili opoziční poslanci presadiť aj niekoľko zmien cez poslanecké pozmeňujúce návrhy, napokon však neúspešne. S jedným prišiel aj poslanec Miroslav Beblavý. Avizoval ho už pri prerokúvaní návrhu v prvom čítaní, pričom cieľom malo byť, aby bola finančná správa povinná zverejňovať nadmerné odpočty na DPH vo výške nad 50 tis. eur.

Ukázalo by sa tak podľa neho, ktoré spoločnosti uplatňujú nadmerné odpočty vo vyšších sumách, zvýšila by sa verejná kontrola a zúžil priestor na podvody. Neodkladnosť takéhoto riešenia podľa Beblavého vychádza aj z medializovaných káuz s nadmernými odpočtami. Rovnako so svojím pozmeňujúcim návrhom neuspel ani Zsolt Simon, ktorý navrhol znížiť sadzbu dane z pridanej hodnoty na všetky potraviny, kým teraz sa táto sadzba uplatňuje iba na vybrané druhy potravín. Podobne to skúšal už vlani, keď vládny Smer-SD rozhodol o znížení sadzby dane len pre vybrané potraviny.

Trojicu neúspešných opozičných poslaneckých pozmeňujúcich návrhov k novele o dani z pridanej hodnoty dopĺňali zmeny navrhované poslancami SaS Janou Kiššovou, Jozefom Mihálom a Eugenom Jurzycom. Žiadali úpravy pri daňových kontrolách a vyplácaní nadmerných odpočtov. Napríklad, že nadmerný odpočet by musel byť vyplatený najneskôr do štyroch mesiacov od daňovej kontroly. Navrhovali tiež zvýšenie náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu. Kiššová tvrdí, že tento návrh nemal spochybňovať legitimitu daňových kontrol pri nadmerných odpočtoch, na druhej strane by však mal byť nastavený férový mechanizmus pre tých, ktorým sú nadmerné odpočty zadržiavané neoprávnene.

Poslanci v stredu schválili aj novelu daňového poriadku, ktorá je podľa rezortu financií pokračovaním akčného plánu boja proti daňovým únikom. Novela upravuje inštitút predbežného opatrenia, vytýkacieho konania, mení sa aj ustanovenie o námietke zaujatosti a zjednodušujú sa podmienky na povolenie odkladu a splátok. Zavádza sa tiež inštitút skráteného vyrubovacieho konania, vyrubovací rozkaz ako nový pružnejší spôsob vyrubenia dane. Obe novely, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára budúceho roka, musí ešte podpísať prezident.

Poslanci odobrili zvyšovanie daní z cigariet

Dane z tabakových výrobkov sa budú zvyšovať. Rozhodli o tom poslanci Národnej rady SR, ktorí v stredu schválili návrh novely zákona o spotrebných daniach z tabaku, ktorý počíta so zvyšovaním sadzby v nasledujúcich rokoch. Ministerstvo financií upresňuje, že pripravilo návrh na zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov a plán na ďalšie roky so zámerom stabilizovať daňové príjmy a s dôrazom na ochranu zdravia spotrebiteľov.

Hlavnými cieľmi, ktoré viedli k vypracovaniu návrhu novely zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, sú podľa ministerstva financií zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu, zabezpečenie rovnováhy medzi daňovými príjmami a cieľmi v oblasti verejného zdravia a zdaňovanie nových tabakových výrobkov.

Spotrebné dane by sa mali zvyšovať v dvoch krokoch. Od februára 2017 a od februára 2019. Návrh novely pritom predpokladá pozitívny vplyv na štátny rozpočet s dodatočným príjmom v rokoch 2017 a 2018 vo výške cez 32 mil. eur ročne a v rokoch 2019 a 2020 v sume vyše 68 mil. eur ročne. Podľa ministra financií Petra Kažimíra by tak cena najpredávanejších cigariet mohla pri každom zvýšení stúpnuť o zhruba 10 centov na škatuľku. 

Vládny návrh na zvyšovanie spotrebných daní z tabaku však podporu v opozícii nenašiel. Miroslav Beblavý v rozprave k návrhu kritizoval, že vláda v súčasnosti nemá „spoločenskú licenciu“ na zvyšovanie akýchkoľvek daní, aj keď ako nefajčiar proti dani z tabaku nič nemá. Problémom totiž podľa neho je, že napriek neustálemu rastu príjmov sa vláde nedarí dodržiavať konsolidačné plány. Poslanec za Sme rodina Milan Krajniak zase ako fajčiar kritizoval, že vláda si túto skupinu ľudí, čo je asi tretina Slovákov, vyberá vždy, keď potrebuje vybrať viac peňazí.
 

Alkohol so starými kontrolnými známkami budú predávať dlhšie

Predajcovia alkoholických nápojov dostanú ďalší rok na to, aby predali zásoby alkoholu označené starými kontrolnými známkami. Presadili to poslanci vládnej koalície v rámci prerokúvania návrhu novely zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu poslancov Maroša Kondróta (Smer-SD) a Tibora Bernaťáka (SNS) totiž cez spomenutú novelu upravili aj zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Parlament v stredu túto zmenu aj odsúhlasil.

Podľa platnej legislatívy mali totiž lehotu na dopredaj takýchto balení alkoholu, za ktoré už bola uhradená spotrebná daň, najneskôr do 31. decembra tohto roka. Po tomto termíne sa takýto alkohol mal považovať za neoznačený. Pri jeho držbe by bola predajcom uložená pokuta najmenej 50 eur, liehoviny by boli zabezpečené, prepadli by v prospech štátu a boli by zničené bez náhrady. Po novom sa lehota na dopredaj spotrebiteľských balení označených starými známkami posúva na 31. decembra 2017.
 

Daniari by mali mať viac informácií o nadnárodných koncernoch

Spolupráca štátov v boji s daňovými podvodmi by sa mohla ešte viac prehĺbiť. Parlament totiž schválil návrh zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní. Právnou normou sa do slovenskej legislatívy transponuje smernica o automatickej výmene daňových informácií (DAC4) o nadnárodných spoločnostiach.

Cieľom návrhu je zabezpečiť komplexnú a účinnú administratívnu spoluprácu medzi daňovými správami tým, že upravuje povinnú automatickú výmenu informácií. "Novela zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní je pokračovaním v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu, pričom pozornosť sa zameriava predovšetkým na medzinárodnú spoluprácu a výmenu informácií," priblížil rezort financií, ktorý tak podnikol ďalší krok v boji proti daňovým únikom.

Materské spoločnosti týchto nadnárodných skupín budú musieť zasielať finančnému riaditeľstvu príslušnej krajiny vybrané druhy informácií ako napríklad výšku výnosov, zisk pred zdanením, počet zamestnancov a ďalšie. Opatrenie sa bude dotýkať nadnárodných koncernov, ktorých ročný obrat je minimálne 750 miliónov eur, čo znamená, že by to nemalo zasiahnuť spoločnosti podnikajúce na Slovensku.

"Informácie sa budú zasielať za každý štát, v ktorom sa nachádza spoločnosť patriaca tejto nadnárodnej skupine. Následne si tieto informácie budú jednotlivé finančné správy medzi sebou vymieňať," vysvetlil rezort financií s tým, že pôjde o neverejnú výmenu. "Informácie bude mať k dispozícii finančné riaditeľstvo danej krajiny a budú chránené daňovým tajomstvom," dodal tlačový odbor Ministerstva financií SR.

Finančné inštitúcie budú musieť obozretnejšie poskytovať úvery

Finančné inštitúcie pri poskytovaní pôžičiek budú musieť byť obozretnejšie. Do novely zákona o spotrebiteľských úveroch totiž Ministerstvo financií (MF) SR zapracovalo odporúčanie Národnej banky Slovenska (NBS) z roku 2014, ktorým sa napríklad sprísnilo posudzovanie schopnosti klientov splácať pôžičku. Právnu normu dnes definitívne schválil parlament.

Ako uviedol rezort financií v predkladacej správe k novele zákona, spotrebiteľské úvery tvoria významný podiel na celkovom poskytovaní úverov v rámci slovenskej ekonomiky. Objem spotrebiteľských úverov poskytnutých veriteľmi za obdobie posledného roka totiž dosiahol medziročný rast 12 % až 15 %. "Z pohľadu stability slovenského finančného sektora je preto nevyhnutné, aby bol tento rast postavený na zdravých a udržateľných základoch a nebol len dôsledkom neobozretného zmierňovania podmienok poskytovania spotrebiteľských úverov veriteľmi, ktoré bolo v mnohých prípadoch identifikované ako negatívny dopad na spotrebiteľa," zdôvodnil rezort financií v predkladacej správe.

Preto je cieľom právnej normy do legislatívy ukotviť existujúce odporúčanie NBS, ktoré už v súčasnosti platí pre banky poskytujúce spotrebiteľské úvery. "Keďže toto odporúčanie nemá pre banky záväzný, vynútiteľný charakter, nie je možné zo strany NBS vykonávať dohľad nad jeho plnením, a taktiež nie je možné za jeho porušenie uplatňovať opatrenia na nápravu a pokuty, čo sa jeho implementáciou do slovenského právneho poriadku zmení," priblížilo MF SR. Zároveň sa tým dosiahne rozšírenie uplatňovania týchto pravidiel pre všetkých poskytovateľov spotrebiteľských úverov, vrátane takých poskytovateľov spotrebiteľských úverov, ktorí nie sú bankami a ktorí tvoria nezanedbateľný podiel na trhu spotrebiteľských úverov. Znamená to, že sa bude týkať napríklad aj nebankových subjektov, ktoré získali na poskytovanie úverov licenciu.

Novela zákona obsahuje zásady pre obozretné poskytovanie spotrebiteľských úverov v oblasti stanovenia a dodržiavania limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľské úvery.

Taktiež definuje pravidlá overovania príjmov spotrebiteľa, dodržiavania limitov a pravidiel pre maximálnu splatnosť a spôsob splácania spotrebiteľského úveru a špecifikáciu obozretných pravidiel pre poskytovanie spotrebiteľských úverov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov.

Po novom sa má napríklad povoliť vyplácanie spotrebiteľských úverov taktiež na účty stavebných sporiteľov.

Banky budú tiež osobitne monitorovať spotrebiteľské úvery, ktoré dostanú klienti prostredníctvom samostatných finančných agentov. Kontrolovať majú to, či klienti nemajú problém tieto úvery splácať. Ak sa ukáže, že pri týchto úveroch je vyššie riziko nesplácania, banky by mali podľa zákona bezodkladne prijať opatrenie na zníženie tohto rizika.

Národná banka Slovenska tiež získa väčšie kompetencie, ak bude chcieť preskúmať podozrenie o neoprávnenom ponúkaní alebo poskytovaní úverov inštitúciou, ktorá nezískala povolenie.

Alkohol so starými kontrolnými známkami budú predávať dlhšie

Predajcovia alkoholických nápojov dostanú ďalší rok na to, aby predali zásoby alkoholu označené starými kontrolnými známkami. Presadili to poslanci vládnej koalície v rámci prerokúvania návrhu novely zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu poslancov Maroša Kondróta (Smer-SD) a Tibora Bernaťáka (SNS) cez spomenutú novelu upravili aj zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Parlament túto zmenu aj odsúhlasil.

Podľa platnej legislatívy mali totiž lehotu na dopredaj takýchto balení alkoholu, za ktoré už bola uhradená spotrebná daň, najneskôr do 31. decembra tohto roka. Po tomto termíne sa takýto alkohol mal považovať za neoznačený. Pri jeho držbe by bola predajcom uložená pokuta najmenej 50 eur, liehoviny by boli zabezpečené, prepadli by v prospech štátu a boli by zničené bez náhrady. Po novom sa lehota na dopredaj spotrebiteľských balení označených starými známkami posúva na 31. decembra 2017.