Parlament schválil viaceré zákony

EÚ totiž zjednocuje pravidlá pre nároky plynúce z náhrady škody spôsobenej, respektíve utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a EÚ. Tie majú byť po novom konzistentné, čo zabezpečuje európska smernica, ktorú Slovensko preberá do svojho právneho poriadku.

Ministerstvo spravodlivosti SR v tejto súvislosti vypracovalo návrh zákona o niektorých pravidlách uplatňovania nárokov na náhradu škody vzniknutej porušením práva hospodárskej súťaže, ktorý dnes poslanci NR SR posunuli do druhého čítania. Zákon ustanovuje pravidlá pre účinné uplatňovanie náhrady škody vzniknutej porušovaním súťažného práva.

Nová úprava zákonných podmienok uplatňovania náhrady škody zabezpečuje harmonizáciu slovenského právneho poriadku s pravidlami smernice. Vymedzuje zákonné podmienky na uplatnenie práva na úplnú náhradu škody, ustanovuje pravidlá pre spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a EÚ.

Zavádza tiež inštitút prenesenia zvýšenia ceny pri uplatňovaní práva na náhradu škody, osobitné ustanovenia o konaní o náhradu škody a osobitné ustanovenia týkajúce sa sprístupňovania dôkazov. Právo na náhradu škody sa má po novom priznať všetkým fyzickým aj právnickým osobám – spotrebiteľom, podnikom a orgánom verejnej moci, a to nezávisle od existencie priameho zmluvného vzťahu s porušujúcim podnikom a bez ohľadu na to, či existuje predchádzajúce zistenie porušenia orgánom hospodárskej súťaže.

Každý, kto utrpel škodu v dôsledku takéhoto porušenia, sa môže domáhať náhrady skutočnej škody, náhrady zisku, o ktorý prišiel, ako aj úroku bez ohľadu na to, či sú tieto kategórie vo vnútroštátnom práve vymedzené samostatne alebo kombinovane. Poškodená osoba, ktorá preukázala, že jej v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže bola spôsobená škoda, musí na to, aby za ňu získala náhradu, preukázať aj jej rozsah.

Prevoz mŕtvych tiel po odbere orgánov bude hradiť ÚDZS

Prevozy mŕtvych tiel po odbere orgánov z transplantačného centra na miesto pohrebu bude po novom hradiť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Počíta s tým nový zákon o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek, ktorý dnes 111 hlasmi schválili poslanci Národnej rady SR.

Doterajšia prax bola podľa rezortu zdravotníctva taká, že tieto prevozy v mnohých prípadoch hradila rodina alebo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. "Transplantácia orgánu je benefitom zdravotnej starostlivosti pre jeho príjemcu, a preto navrhujeme, aby prevozy tiel uhrádzal ÚDZS," tvrdí ministerstvo. Na úhradu takýchto nákladov však treba definovať náležitosti písomnej žiadosti.

Prevoz odobratého orgánu a zdravotníkov, ktorí to zabezpečujú, by sa mal považovať za neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Ministerstvo navrhlo, aby orgány neprevážala dopravná zdravotná služba, ale záchranná zdravotná služba. "Prevoz orgánu záchrannou zdravotnou službou je dôležitý z dôvodu časového použitia odobratého orgánu a zachovania jeho funkčnosti. Transplantačný tím musí byť prevezený čo najrýchlejšie na miesto odberu orgánu a naspäť na miesto jeho transplantácie," uvádza MZ SR v dôvodovej správe k návrhu zákona.

Rezort si od legislatívnej úpravy sľubuje väčší odber orgánov. Upravil tiež preto povinnosť každého transplantačného centra mať svojho koordinátora. Ten má riadiť odbery a transplantácie orgánov na Slovensku i mimo neho. Mal by mať posilnené úlohy. Podľa právnej normy by nemocnica mala uchovávať údaje súvisiace s odberom a transplantáciou najmenej 30 rokov od transplantácie orgánu. Vysledovateľnosť orgánu sa zabezpečuje používaním jedinečného čísla darovania. MZ chce takto ochrániť zdravie darcu a príjemcu orgánu. Vysledovateľnosť orgánu sa podľa právnej úpravy musí zabezpečiť i v prípade dovozu a vývozu orgánov z a do tretích štátov. Dovoz i vývoz musí odsúhlasiť Národná transplantačná organizácia.

Cez pozmeňujúci návrh sa do zákona dostala aj nová povinnosť ošetrujúcemu zdravotníckemu pracovníkovi, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v ústavnom zdravotníckom zariadení v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo. Ten bude musieť od februára informovať rodiča potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu o tom, že má možnosť požiadať o vydanie plodu poverenej pohrebnej službe na účel pochovania. Žiadosť sa bude podávať písomne.

Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším počtom orgánových transplantácií v Európe. Na transplantáciu čaká viac ako 400 ľudí. Na Slovensku sa vlani urobilo 245 transplantácií, rok predtým to bolo 165. Najčastejšie išlo o transplantáciu obličiek, stúpol však aj počet transplantácií srdca a pečene. V súčasnosti je u nás šesť pracovísk, v ktorých sa vykonávajú transplantácie orgánov: tri v Bratislave a po jednom v Banskej Bystrici, Košiciach a Martine. Transplantácie pľúc sa pre slovenských pacientov vykonávajú vo Viedni.

Poslanci odobrili obmedzenie vývozu liekov zo Slovenska do zahraničia

Lieky hradené z verejného zdravotného poistenia budú môcť vyvážať len ich výrobcovia a držitelia registrácií, nie distribučné firmy. Vyplýva to z novely zákona o liekoch, ktorú dnes 126 hlasmi schválili poslanci Národnej rady SR. Právna norma má riešiť chýbajúce lieky pre slovenských pacientov.

Len vlani sa zo Slovenska vyviezli lieky asi za 280 miliónov eur. Po novom preto budú môcť lieky hradené z verejného zdravotného poistenia vyvážať len ich výrobcovia a držitelia registrácií, nie distribučné firmy. Odhaduje sa, že asi 130 z nich lieky do lekární nedodávalo.

"Nedostupnosť niektorých liekov v Slovenskej republike je závažným problémom. Pacienti sa veľmi často nevedia dostať k svojim liekom, ktoré im boli predpísané ošetrujúcim lekárom. Často pritom ide o lieky, ktoré sú život zachraňujúce," upozornilo v návrhu ministerstvo. Lieky na Slovensku sú po zmenách v roku 2012 jedny z najlacnejších v EÚ, vo väčšine prípadov ide o druhú najnižšiu cenu. "Tým sa lieky, ktoré sú na trhu v SR, stávajú atraktívne pre vývoz do členských štátov EÚ s výrazne vyššou cenou daného lieku," poukázal rezort.

V súčasnosti môže vývoz lieku v prípade nedostatku na domácom trhu zakázať Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Toto opatrenie sa nepáčilo Európskej komisii, ktorá preto začala voči Slovensku právne konanie. So zákazom vývozu už nová legislatíva nepočíta. Kritizované ustanovenie nahrádza nové, podľa ktorého budú môcť lieky vyvážať len ich výrobcovia a držitelia registrácií. Vývoz budú ŠÚKL hlásiť. Regulácia sa má týkať len liekov, ktoré sú úplne alebo čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia.

Distribučné firmy budú tak ako výrobcovia povinné dodávať lieky len do lekární. Pokiaľ ich budú chcieť dodať inej distribučnej firme, budú tak môcť urobiť len vtedy, ak lieky skončia v lekárni. Nové povinnosti dostanú aj lekárne. Po novom nebudú môcť receptové lieky odpredať komukoľvek.

"Spätný predaj lieku bude možný iba tomu držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov, od ktorého lekáreň liek nakúpila," píše sa v novele. Lekárne si budú môcť v prípade potreby tiež vymieňať lieky medzi sebou. Ako upozornilo ministerstvo, v lekárňach lieky často vykupujú distribučné firmy a následne ich vyvezú za hranice.

Šéf rezortu Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) už v máji pripustil, že problém s vývozom liekov zo Slovenska je významný. Lieky od nás často smerujú do krajín západnej Európy, kde je ich cena vyššia. Za hranice putujú napríklad lieky na liečbu epilepsie, schizofrénie, Parkinsonovej choroby či viaceré lieky na onkologické ochorenia a predchádzanie krvným zrazeninám. Tie tak potom chýbajú pre slovenských pacientov. Rovnaký problém má pre nižšie ceny liekov aj Česko či iné európske krajiny.

"Myslím si, že je dobrý a mal by ochrániť našich pacientov pred špekulatívnym vývozom liekov," povedal o novele Drucker. Nevylúčil, že špekulanti sa môžu pokúsiť hľadať cestičky, ako legislatívu obísť. Poukázal však, že ministerstvo sa snažilo znížiť ekonomickú motiváciu k vývozu liekov a zaviesť povinnosť, aby boli zabezpečené ich dodávky pre slovenských pacientov.

Právna norma bude platiť od januára 2017, niektoré jej ustanovenia neskôr. Za jej nedodržanie bude môcť ministerstvo zdravotníctva uložiť pokutu od 5000 až do milióna eur. Distribučné firmy či lekárne tiež môžu prísť pre nedodržiavanie o povolenia na prevádzku.

Prijatie zákona ocenil prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ. "Samotný výsledok svedčí o tom, že tá potreba bola akútna a stav bol už natoľko neúsnosný, že poslanci naprieč celým politickým spektrom sa zhodli, že situáciu treba riešiť. A verím, že ju vyriešili," povedal po hlasovaní.